Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V Česku umrelo vyše sto ľudí, vykonali viac ako stotisíc testov
9. 4. 2020
Počet ľudí s chorobou covid-19, ktorí zomreli v českých nemocniciach, prevýšil sto prípadov. Podľa aktualizovanej štatistiky ministerstva zdravotníctva stúpol počet úmrtí za stredu a dnešok o 11 na 104.
Celkom je v Česku k dnešnému ránu 5 335 preukázaných prípadov nákazy novým koronavírusom. Laboratóriá v Česku v stredu uskutočnili rekordných 8 164 testov na koronavírus. Celkový počet vykonaných testov tak presiahol stotisíc a k dnešnému ránu vystúpal na 106 845.
Prečo stroskotali rokovania o úniovom záchrannom pláne?
8. 4. 2020
Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa v stredu nedohodli na záchrannom pláne, ktorý by pomohol najzasiahnutejším členským štátom čeliť dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Holandsko totiž trvalo na tom, aby pomoc bola spojená s podmienkami, čím zablokovalo dohodu.
Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter jej šéf Mario Centeno. "Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme," uviedol Centeno.
Eurokomisári chcú záchranný koronavírusový fond pre celú Úniu
6. 4. 2020
Krajiny Európskej únie by mali vytvoriť nový spoločný fond, ktorý by pomohol ekonomikám zotaviť sa z následkov koronavírusovej krízy. Štáty by do neho mohli dávať peniaze napríklad vydávaním spoločných dlhodobých dlhopisov alebo do neho nasmerovať časť svojich daňových príjmov.
V spoločnom vyhlásení to dnes uviedli eurokomisári pre vnútorný trh a ekonomiku Thierry Breton a Paolo Gentiloni. Nástroje na zmiernenie očakávanej recesie budú v utorok hľadať počas videokonferencie ministri financií a takzvané koronové dlhopisy budú jedným z diskutovaných tém.
Európska komisia chce zaviesť kurzarbeit v každom štáte Únie
3. 4. 2020
Európska komisia (EK) dnes zverejnila ďalší balíček podporných opatrení, ktoré majú pomôcť ekonomikám spamätať sa z najťažších dopadov koronavírusovej krízy. Brusel v rámci nového systému podpory dočasného zamestnania ponúka členským krajinám až 100 miliárd eur, ktoré si chce komisia požičať s použitím vládnych záruk.
EK navrhla, aby nemeckú schému kurzarbeitu prijali všetky krajiny Únie, ako prevenciu pred prepúšťaním. EK chce tiež rozšíriť už vytvorený krízový investičný fond o ďalšie peniaze určené na kohéznu politiku. Plánuje tiež ponúknuť poľnohospodárom pružnejšie čerpanie peňazí z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky.