Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Obnovenie prepravy plynu brzdia politika aj peniaze
18. 12. 2019
Dva týždne do vypršania zmlúv a séria neúspešných rokovaní. Moskva napriek tomu tvrdí, že je na pokračovanie v preprave plynu cez Ukrajinu pripravená. Avšak s jedným háčikom, iba ak to bude pre Gazprom ekonomicky výhodné.
A to je hlavný kameň úrazu. Európske zásobníky sú totiž plné, cena plynu na burze nízka a záujem o prepravované množstvo zo strany Kyjeva a štátov Únie omnoho vyššia, ako je ochotné cez kohútiky pustiť Rusko.
Malé britské firmy s obavami očakávajú výsledky kľúčovej vianočnej sezóny
16. 12. 2019
Malé britské firmy s obavami očakávajú výsledky kľúčovej vianočnej sezóny. Najnovší prieskum totiž ukázal, že viac ako jedna z piatich menších firiem v Spojenom kráľovstve, teda vyše 20 percent, sa obáva, že do 12 mesiacov bude musieť skončiť s podnikaním, ak budú jej vianočné tržby podpriemerné.
Malé britské firmy s obavami očakávajú výsledky kľúčovej vianočnej sezóny. Najnovší prieskum totiž ukázal, že viac ako jedna z piatich menších firiem v Spojenom kráľovstve, teda vyše 20 percent, sa obáva, že do 12 mesiacov bude musieť skončiť s podnikaním, ak budú jej vianočné tržby podpriemerné. A hoci 85 percent zákazníkov v Spojenom kráľovstve tvrdí, že podporuje menšie firmy, prieskum odhalil, že zhruba tretina si od nich nekúpila nič za ostatných šesť mesiacov. Ekonómovia odhadujú, že približne štvrtina z výdavkov britských domácností na Vianoce by mala skončiť v pokladniciach malých firiem a zvyšok si rozdelia väčšie korporácie a reťazce. Podľa Claire Davenportovej, riaditeľky Notonthehighstreet, tieto čísla naznačujú, že zákazníci nemusia „míňať svoje peniaze za produkty miestnych firiem“. „Je zrejmé, že veľa menších firiem sa do veľkej miery spolieha na vianočné obdobie a podpriemerné Vianoce by ich mohli dostať do neistej situácie, pokiaľ ide o ich životaschopnosť z dlhodobého hľadiska,“ dodala.
Európsky súd dal za pravdu štátu v spore so Slovenskými elektrárňami
13. 12. 2019
Keď v roku 2012 vtedajší minister financií Peter Kažimír presadzoval takzvaný osobitný odvod pre podniky v regulovaných odvetviach, argumentoval, že ide o dočasné riešenie. Vláda ním reagovala na hospodársku krízu v snahe naštartovať ekonomiku.
Teda, že veľkí hráči v energetike sa majú „podeliť“ o časť ziskov so štátom a pomôcť tak vyrovnať rozpočet. O sedem rokov neskôr však štát podnikom účtuje odvod naďalej. Firmy však platiť nechcú, bojujú a súdia sa. Európsky súdny dvor pritom včera vyniesol verdikt nad jedným z nich, naším najväčším výrobcom elektriny – Slovenskými elektrárňami. A firme odkazuje, že má štátu doplatiť 11 miliónov eur.
Brusel si posvieti na fúziu najväčšieho výrobcu lodí na svete
11. 12. 2019
Zlúčenie juhokórejského Hyundai Heavy Industries Holdings, najväčšieho výrobcu lodí na svete, s konkurenčnou lodiarskou firmou Daewoo v hodnote 1,8 miliardy amerických dolárov (1,62 miliardy eur) bude čeliť rozsiahlemu vyšetrovaniu v Európskej únii (EÚ) pre obavy z monopolu. Uviedli to v utorok dva zdroje z Bruselu, ktoré nechceli byť menované.
Holding Hyundai v januári oznámil dohodu o vytvorení lodiarskeho obra s trhovým podielom 21 percent. Tento krok je čiastočne reakciou na nadmernú kapacitu v tomto odvetví priemyslu. Európska komisia po predbežnom preskúmaní, ktoré sa končí 17. decembra, začne na budúci týždeň vyšetrovanie ich dohody. To môže trvať až päť mesiacov a vo väčšine prípadov sa končí tým, že spoločnosti sú nútené predať niektoré aktíva alebo technológie či vzdať sa kontraktov v prospech rivalov, aby zmiernili obavy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže. Komisia odmietla správy o vyšetrovaní komentovať. Dohoda si však vyžaduje schválenie príslušnými regulačnými úradmi. V Južnej Kórei, Číne a v Japonsku už obe firmy získali súhlas so zlúčením.