Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Investori sa s chuťou vrhli na bruselský dlh
21. 10. 2020
Brusel sa vydal na trhy pozháňať sľúbené miliardy eur. Prostriedky na obnovu koronavírusom zasiahnutej ekonomiky totiž v trezore uložené nemá, a tak rozhodil siete na trhoch s dlhopismi. Investorom ponúkli 10-ročné a 20-ročné bondy.
Celkovo tak Únia do programu SURE zameraného na podporu zamestnanosti a nástroje, ako je kurzarbeit, získala 17 miliárd eur. To je takmer pätina z plánovaného objemu celého programu. „Je to úplná senzácia,“ povedal pre agentúru Reuters k záujmu investorov hlavný analytik holandského finančného ústavu Rabobank Matthew Cairns. „Trhom aj Európskej únii to ukazuje, že po týchto dlhopisoch bude dopyt,“ dodal.
V
Korona zastihla dobre pripravené banky
19. 10. 2020
Bankový sektor v eurozóne je zdravý, no treba posilňovať jeho imunitu. Kríza sa ho zatiaľ výraznejšie nedotkla, ale Európska centrálna banka v uplynulých mesiacoch pristúpila k viacerým opatreniam, ktorými spevnila základy celého ekosystému.
Ešte počas leta predĺžila bankám zákaz výplat dividend minimálne do konca tohto roka a zmiernila tiež požiadavky na výšku držaného kapitálu. Okrem toho len nedávno finančným domom vylúčila časť zadlženia voči centrálnym bankám vo výške 0,30 percenta, vďaka čomu zvýšila takzvaný ukazovateľ pákového pomeru. V praxi to znamená, že za každý poskytnutý úver si banky musia odložiť kvôli možným problémom menej prostriedkov.
V
ECB lieči choré banky. Naše sú však imúnne
16. 10. 2020
Zvýšením pákového pomeru o 0,3 percenta poskytli centrálni finančníci komerčným peňažným domom úľavu 73 miliárd eur.
Európska centrálna banka hodila komerčným finančným domom v celej eurozóne záchranne koleso. Až 115 inštitúciám poskytla úľavu 73 miliárd eur. Ešte v polovici septembra tak urobila vylúčením časti zadlženia, vďaka čomu o 0,3 percenta zvýšila takzvaný pákový pomer. „V princípe ide o pomer kapitálu k celkovým aktívam. Banková regulácia umožňuje za výnimočných okolností nezapočítavať niektoré druhy aktív do tohto výpočtu,“ vysvetľuje NBS.
V
Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja
14. 10. 2020
Slovenský HDP podľa MMF tento rok padne o 7,1 percenta a v roku 2021 sa zvýši o 6,9 percenta.Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja. Stále však ide o najhorší kolaps za takmer storočie
Medzinárodný menový fond mierne zlepšil prognózu vývoja globálnej ekonomiky v tomto roku. Napriek tomu počíta s bezprecedentnou kontrakciou. Dôvodom najhoršieho kolapsu za takmer storočie je pandémia nového koronavírusu. MMF očakáva, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,4 percenta. V júni počítal so znížením globálneho hrubého domáceho produktu až o 4,9 percenta. Pokles bude ďaleko najprudší od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Na porovnanie, svetová ekonomika po devastujúcej finančnej kríze z roku 2008 klesla len o 0,1 percenta.