Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Lagardeová: EÚ potrebuje ambicióznu dohodu, nie však za každú cenu
20. 7. 2020
Pre lídrov Európskej únie bude lepšie, keď sa dohodnú na ambicióznej finančnej pomoci, než aby uzavreli rýchlu dohodu za každú cenu. Povedala to dnes prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.
Lídri už tretí deň rokujú v Bruseli o fonde obnovy, ktorý je navrhnutý v bezprecedentnom objeme 750 miliárd eur a ktorý má pomôcť ekonomikám dostať sa z krízy, v ktorej sa ocitli v dôsledku šírenia koronavírusu. "Dohoda lídrov by v ideálnom prípade mala byť ambiciózna čo do rozsahu a zloženia toho balíka, zhruba podľa toho, čo už navrhla Európska komisia (EK)," povedala šéfka ECB agentúre Reuters. "Z môjho pohľadu je lepšie dohodnúť sa na ambicióznom fonde podľa toho návrhu, aj keby to zabralo o trochu viac času. Bola by som rada, keby sa lídri dohodli na niečom, čo bude ambiciózne, než aby to bolo rýchlo," dodala. Návrh na schválenie fondu obnovy, ktorý by mal európskej ekonomike pomôcť dostať sa z najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny, medzi lídrami stále nenašiel dosť zástancov. Predstavitelia jednotlivých krajín EÚ sa sporia najmä o tú časť fondu, ktorá počíta s priamymi platbami, pretože to je nevratná časť pomoci.
Apple porazil EU, ta chystá odvetu
16. 7. 2020
Dlouhé roky Evropská unie bezvýsledně řeší, jak zarazit případy výhodných daňových sazeb, které určité státy nabízejí obřím nadnárodním korporacím. Ty pak do dané země stáhnou většinu evropských zisků a další státy na daních tratí.
Zatím se to Brusel snažil řešit pokutami, ve středu ale narazil. Tribunál soudu EU zrušil rekordní sankci 13 miliard eur (přes 346 miliard korun) americké technologické společnosti Apple. Takovou částku firma podle Evropské komise ušetřila na daních díky nízké sazbě v Irsku. Podle soudu se ovšem neprokázalo, že by Dublin firmě poskytl podporu, kterou unijní právo zakazuje.
Výmenou za hodinky Google ustúpi Bruselu
16. 7. 2020
Technologický gigant plánuje kúpu firmy Fitbit. Čaká na rozhodnutie Európskej komisie, ktorej sľúbil, že získané dáta z chytrých náramkov nebude využívať na cielenú reklamu.
Google diverzifikuje svoje portfólio a chce preraziť na trhu s chytrými hodinkami. Preto plánuje kúpu značky inteligentnej elektroniky Fitbit. Kalifornská spoločnosť sa dokonca zaviazala voči „lovkyni IT gigantov“ – dánskej predsedníčke Európskej komisie pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej. Sľúbila totiž, že nebude používať osobné informácie zozbierané zo smart doplnkov na cielenie reklamy.
Podiel Európy na produkcii áut rapídne klesne
14. 7. 2020
V roku 2030 pripadne na západnú Európu iba päť percent svetovej produkcie automobilov, vlani to pritom bolo 15 percent. Európski výrobcovia sa budú vyrovnávať s dopadmi globálnej pandémie a zároveň budú musieť plniť stále prísnejšie emisné limity, ktoré povedú k zdraženiu áut. Vyplýva to z prieskumu KPMG Global Automotive Executive Survey, ktorého sa zúčastnilo viac ako 1 100 výkonných manažérov zo 30 krajín.
Podiel Európy za desať rokov môže byť podľa Jána Linharta z KPMG ešte menší vzhľadom k výraznému vplyvu pandémie v regióne. Naopak Čína, ktorá sa vlani na produkcii podieľala 27 percentami, bude ďalej posilňovať. "Európa sa nachádza v prechodnom období zavádzania sprísnených emisných limitov, ktoré vedú k zdraženiu áut. To je ďalšia rana, s ktorou sa automobilky budú len ťažko vyrovnávať. Riešením by bol odklad platnosti nových emisných limitov o niekoľko rokov, rokovania o tejto možnosti už prebiehajú. Prepad môže byť aj viac ako tridsaťpercentný, pokiaľ k žiadnemu opatreniu v podobe odkladu nových emisných limitov alebo podpory obstarania nových áut nedôjde," uviedol Linhart.