Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecký magnát kúpil skrachované oceliarne
3. 7. 2020
Nemecký rodinný holding Max Eicher patrí k najväčším európskym producentom ocele. Pred niekoľkými dňami dovŕšil akvizíciu skrachovaných oceliarní Pilsen Steel v Plzni.
Tamojšiu oceliareň a kováčňu spoločne so správcom nehnuteľností v podniku Pilsen Estate začlenil pod hlavičku svojej novej českej filiálky Max Aicher Pilsen. S fabrikou, ktorá má v portfóliu najväčší lis na svete a v minulosti vyrobila napríklad tretie najnavštevovanejšie vyhliadkové koleso sveta London Eye, nemá konkrétne plány.
Nemecké železnice sú v historickej kríze
1. 7. 2020
Nemecký štátny dopravca Deutsche Bahn (DB) v utorok uviedol, že ho pandémia nového koronavírusu uvrhla do najhoršej krízy v histórii aj napriek miliardám eur vládnej pomoci. Dodal, že tento týždeň sa začnú rokovania so zástupcami zamestnancov o hľadaní úspor.
Generálny riaditeľ Richard Lutz v liste zamestnancom napísal, že štátna skupina „finančne krváca“ a každý mesiac prichádza o milióny eur hotovosti, radovo na úrovni trojciferného čísla v miliónoch. Táto situácia bude podľa neho trvať najmenej do decembra. „V súčasnom obchodnom roku to povedie k najväčšej prevádzkovej strate v histórii DB,“ uviedol Lutz, ktorý „v nasledujúcich rokoch očakáva straty z krízy spôsobenej novým koronavírusom radovo v miliardách“.
Dno koronakrízy už máme za sebou, tvrdí EU
29. 6. 2020
Svet má zrejme dno koronakrízy už za sebou, verí šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Varovala však, že veci sa najväčšou pravdepodobnosťou už nevrátia do stavu pred pandémiou.
"Toto zotavenie bude neúplné a môže byť transformačné. Musíme sa starať predovšetkým o tých najzraniteľnejších," povedala Lagardová počas online samitu európskych a globálnych expertov Northern Light Summit. ECB tento mesiac zvýšila objem a predĺžila platnosť núdzového pandemického programu nákupu dlhopisov. ECB sa zaviazala, že bude nakupovať vládne dlhopisy minimálne do konca júna 2021, pričom celkový objem programu bol zvýšený na 1,35 bilióna eur.
Nemecká technologická hviezda zhasla
26. 6. 2020
Nemecká finančná spoločnosť Wirecard vyhlásila insolvenciu a požiada o začatie konkurzného konania. Na dnešnom zasadnutí o tom podľa tlačových agentúr rozhodlo predstavenstvo, ktoré svoj krok zdôvodnilo hrozbou prílišného zadĺženia.
Minulý týždeň vyšlo najavo, že firme chýba asi 1,9 miliardy eur. Firma už priznala, že účty, na ktorých majú peniaze byť, zrejme vôbec neexistujú. Spoločnosť zvažuje, či podá žiadosť o insolvenčné konanie tiež pre svoje dcérske spoločnosti, uviedla agentúra Reuters. Wirecard dlhuje 3,5 miliardy eur, uviedol zdroj blízky rokovaniam s veriteľmi. Z toho 1,75 miliardy eur predstavujú pôžičky od 15 bánk vrátane Commerzbank, ABN Amro, LBBW a ING. A ďalšie peniaze dlhuje investorom, ktorí nakúpili dlhopisy spoločnosti. "Peniaze sú preč," uviedol zdroj z jednej z bánk. "Možno získame počas pár rokov späť niekoľko eur, ale teraz úver odpíšeme," doplnil.