Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska poľnohospodárska politika
19. 2. 2010
Európska poľnohospodárska politika by sa mala zamerať na zaistenie takých cien, ktoré by zabezpečili životaschopnosť farmárov. Títo čelia nestabilným trhom a klesajúcemu príjmu. V rozhovore pre Reuters to povedal francúzsky minister poľnohospodárstva.
Členské štáty sa rozhodli tento rok zintenzívniť diskusie o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá tvorí 40 % rozpočtu Únie. Hlavným príjemcom tejto čiastky je Francúzsko, ktoré v roku 2009 získalo 20 % zo 40-miliardového balíčka vyčleneného pre farmárov.
V Únii sa hovorí o súboji dvoch blokov. Na jednej strane je to Francúzsko, ktoré je za regulačné opatrenia podporované obrovským rozpočtom a na druhej strane Británia či Holandsko. Tie žiadajú tradične obmedzenie výdavkov na poľnohospodárstvo a postupné vyradenie jednotných platieb.
Štátne bankroty
18. 2. 2010
Hoci štátny bankrot nie je častou udalosťou, nejde ani o udalosť výnimočnú. Vo svete sa za posledné polstoročie vyskytli celé tucty štátnych bankrotov. Napríklad v osemdesiatych rokoch zbankrotovala takmer celá Južná Amerika. Štátny bankrot neznamená, že sa územie krajiny rozkúskuje medzi veriteľov a jej obyvateľstvo rozpredá do otroctva. Znamená len, že dotyčná krajina sa ocitne v platobnej neschopnosti, pretože nemôže, alebo nechce splniť svoje zmluvné záväzky.
Bankrot môže z hľadiska vyrovnania záväzkov prebehnúť dvoma základnými spôsobmi. Najprimitívnejším je jednoduché odmietnutie zaplatenia dlhu, či jeho časti. Tento spôsob bol zaužívaný v Latinskej Amerike a Afrike.
Vyspelejšie krajiny na vymazanie dlhu volia cestu vysokej inflácie. Sem patrí aj prípad Grécka, pre ktoré sa členstvo v eurozóne stalo náhle problémom. Svoje ťažkosti nemôže riešiť elegantnou cestou inflácie a/alebo devalvácie národnej meny. Hrozí mu bankrot darebáckeho typu, čo je pre vnímanie krajiny veľmi zlé.
Trnava uspela ako podnikateľský región roka 2012
18. 2. 2010
Výbor regiónov vybral šesť európskych regiónov, ktoré majú najlepšiu víziu pre podnikanie a tvorbu pracovných miest v najbližších rokoch. Okrem nemeckého, írskeho, fínskeho a dvoch španielskych uspel aj jeden slovenský región, ktorým je Trnava.
Podnikateľský región roka (EER) je pilotná celoeurópska iniciatíva. Jej cieľom je oceniť regióny, ktorých jasnou víziou je podporovať dynamické a ekologické podnikateľské prostredie a to bez ohľadu na ich veľkosť, bohatstvo a aktuálnu situáciu. Regióny, ktoré predložili najrealistickejšie, do budúcnosti orientované, akčné plány na rozvoj svojho podnikateľského prostredia, mohli získať európske ocenenie „Podnikateľský región roka“.
Projekt Európske regióny podnikania, ktorý Výbor regiónov rozbehol v spolupráci s Európskou komisiou, je novým odrazovým mostíkom pre rast a zamestnanosť na regionálnej úrovni. Je konkrétnou odpoveďou na naliehavú potrebu podporovať malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú zdrojom rastu, zamestnanosti a inovácie. Výlučne na miestnej úrovni pôsobí až 98 % MSP a zo sociálno-ekonomického hľadiska sú silne späté so svojím územím. Najdôležitejším cieľom projektu je rozvíjať a čo možno najlepšie využiť podnikateľský potenciál daného regiónu.
Výbor regiónov 11. februára rozhodol, že podnikateľským regiónom roka 2011 bude nemecké Brandenbursko, írske Kerry a španielska Murcia a v roku 2012 španielske Katalánsko, slovenská Trnava a fínska UUsimaa/Helsinki.
EÚ chystá pomoc Grécku
11. 2. 2010
Táto skutočnosť posilnila eura. Kým sa ministri financií členských štátov nezhodli na programe koordinovaných a rozhodných opatrení na pomoc Grécku, spoločná mena oslabovala. Dnes sa črtá plán, ako sa Grécko, Portugalsko a Španielsko dostanú z vysokého rozpočtového deficitu a z hroziacej finančnej krízy.
Plán počíta s využitím odborných skúseností Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky. Fond však Grécku nemá poskytnúť priamu finančnú pomoc.
Podľa Hermana Van Rompuya existuje dohoda týkajúca sa situácie v Grécku. Teraz budú o nej informovaní ostatní lídri. Dohoda je výsledkom telekonferencie ministrov financií členských štátov EÚ, ktorí v stredu jednomyseľne vylúčili možnosť finančnej pomoci zo strany MMF.
Plán bude pravdepodobne finalizovaný na budúci týždeň v utorok. Naplnenie plánu závisí od ochoty Grécka prijať a naplniť ďalšie opatrenia na stabilizáciu svojich verejných financií.
Rozhodná akcia bruselského summitu by mala prispieť k utíšeniu rozbúrenej hladiny finančných trhov, Pozornosť sa sústredí na to, ako sa americká centrálna banka (FED) rozhodne skončiť s masívnou podporou bánk a ekonomiky.