Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Typy ľudí - VI. večer

Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.

Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Svetlá budúcnosť

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

(Myšlienky bez cla)
Oheň a voda

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

(Zrnká úsmevu)

Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu

16. 11. 2023 Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)

Česká vláda nemá peniaze na dôchodky

13. 1. 2010 Českej republike na jeseň dôjdu peniaze určené v štátnom rozpočte na výplaty dôchodkov. Potvrdia sa tak obavy ministra financií. Minister po schválení štátneho rozpočtu v Poslaneckej snemovni v decembri varoval, že prostriedky na výplatu dôchodkov nie sú dostatočné. Konštatuje to český denník Lidové noviny.
Dokedy štát vystačí s 337,5 miliardy Kč, ktoré sú v rozpočte určené na dôchodky, nevie povedať ani hovorkyňa ministerstva práce a sociálnych vecí . Výdavky na dôchodky podľa nej závisia od radu faktorov, okrem iného aj od odchodov do dôchodku pre nepriaznivú situáciu na trhu práce. Hospodárska recesia, nižšie zisky firiem a rast nezamestnanosti znižujú príjmy štátu zo sociálneho poistenia, z ktorého štát dôchodkový systém financuje. Naopak, zvyšujú sa výdavky na podpory v nezamestnanosti a vlani dosiahli 15 miliárd Kč. Príjmy zo sociálneho poistenia na financovanie dôchodkov prestali stačiť už v roku 2009, keď dôchodkový systém skončil s deficitom viac ako 30 miliárd Kč.
(Zdroj: HNONLINE)

Ďalším členom eurozóny bude Estónsko

12. 1. 2010 Európska komisia posúdi v prvej polovici roka 2010 pripravenosť Estónska na vstup do eurozóny. Vyhlásil to v pondelok kandidát na nového európskeho komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Estónsko má verejné financie vo vynikajúcom stave. Ak komisia rozhodne v prospech Estónska a ministri financií 27 členských štátov jej závery podporia, mohla by sa táto pobaltská krajina stať v roku 2011 sedemnástym členom eurozóny.
Estónsko sa v tomto období už nachádza v mechanizme výmenných kurzov ERM-2, ktorý je predsieňou vstupu do eurozóny. Podľa predpokladov by v roku 2011 do ERM-2 malo vstúpiť aj Poľsko, ktoré však euro prijme pravdepodobne až o tri roky neskôr. Bulharsko, Česká republika a Maďarsko do ERM-2 vstúpia v roku 2012 a Rumunsko v roku 2013. Na Slovensku euro začalo platiť 1. januára 2009. Slovensko je podľa prieskumu agentúry Reuters štvrtým novým členským štátom a po Slovinsku druhou postkomunistickou krajinou, ktorá splnila maastrichtské kritériá a prijala euro.
(Zdroj: PRAVDA)

Európska kultúrna identita

11. 1. 2010 Španielsko vyvinie na upevnenie európskej kultúrnej identity viac úsilia. Počas minulotýždňovej návštevy Rady to potvrdila to ministerka kultúry Ángeles González-Sinde. Medzi priority svojho šesťmesačného predsedníctva Španielsko v kultúrnej oblasti zaradilo rozvoj kultúrneho turizmu vytvorením značky Európskeho kultúrneho dedičstva, digitalizáciu kultúrneho trhu a zviditeľnenie kultúry ako záruku sociálneho a ekonomického rozvoja. Kultúre by sa v Európe mala venovať rovnaká pozornosť ako iným, viac rozvinutým odvetviam.
Akcie, ktoré bude predsedníctvo organizovať, sa zamerajú na prezentáciu kultúrneho dedičstva a súčasných umelcov, rovnosť pohlaví, medzikultúrny dialóg a rozmanitosť. Kultúrne snahy krajina bude rozvíjať predovšetkým doma alebo zasielať propagačné materiály do rôznych geografických oblastí osobitného záujmu, akou je Brusel, Budapešť a Šanghaj. Toto úsilie chce v rámci masívnej kultúrnej kampane vyvíjať po celom svete. Španielsko, ako prvá predsednícka krajina EÚ, ktorá sa Lisabonskou zmluvou, prezentuje sociálne a kultúrne iniciatívy ako strategické aj pre ekonomický rozvoj. Podľa ministerky je kultúra základom pre Európu rovnako, ako je Európa základom pre kultúru.“
(Zdroj: EURACTIV)

Zdravotná starostlivosť zvyšuje ekonomický rast

11. 1. 2010 Podľa správy, ktorá bola dnes zverejnená v Paríži, by riešenie nerovnosti v zdravotnej starostlivosti prispelo k zvýšeniu dlhodobého ekonomického rastu. Nerovnosť v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami občanov podľa správy ročne pripraví štát až o 1,4 percenta HDP. Dokument volá po zvýšení investícií do oblasti sociálnych a zdravotných služieb.
K zverejneniu dokumentu prichádza v čase keď sa vlády jednotlivých členských štátov snažia verejné výdavky obmedziť. Eurokomisárka pre oblasť zdravotníctva varovala, že ide o kontraproduktívny krok. Nová správa, ktorá bola publikovaná ako časť projektu „Determine“ financovanom Európskou úniou a zameranom na socio-ekonomické determinanty zdravia, hovorí, že je potrebné používať ekonomické argumenty a pomocou nich lobovať u politikov. Cieľom ekonomických argumentov má byť získať priame prostriedky na riešenie problémov ohľadne nerovnosti v zdravotnej starostlivosti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyčíslila, že päťdesiatpercentný rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami vo veľkej miere spôsobuje práve zlý zdravotný stav obyvateľstva v chudobnejších krajinách a tamojšia nižšia očakávaná dĺžka života. Zvýšenie očakávanej dĺžky života pri narodení o 10 % by podľa WHO mohlo zvýšiť ekonomický rast až o 0,35 % ročne. Existujú aj dôkazy, že ekonomiky rozvinutých krajín rastú spoločne s tým ako klesá zdravotná nerovnosť, tvrdia autori štúdie. Veľké rozdiely v zdravotnej starostlivosti existujú nielen v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj medzi štátmi navzájom. V praxi sú rozdiely v očakávanej dĺžke života až osem rokov. Faktormi, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života, sú podľa správy príjem, vzdelanie, podmienky v práci a na bývanie spolu s prístupom k zdravotnej starostlivosti. Minulý rok Komisia ohlásila sériu krokov namierených práve na potláčanie zdravotnej nerovnosti v Európe. Komisárka krajiny zároveň vyzvala, aby využívali eurofondy na vylepšenie systému zdravotníctva a zníženie medzier medzi jednotlivými štátmi v tejto oblasti, najmä pomocou vytvárania a skvalitňovania zdravotníckych zariadení a dostupnosti vody a sanitačných služieb.
(Zdroj: EURACTIV)
október 2025
T po ut st št pi so ne
40 29 30 1 2 3 4 5
41 6 7 8 9 10 11 12
42 13 14 15 16 17 18 19
43 20 21 22 23 24 25 26
44 27 28 29 30 31 1 2
45 3 4 5 6 7 8 9
Dnes má meniny Arnold
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner