Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozóna sa prepadá. Ostrovom rastu je Slovensko a Estónci
14. 2. 2013
Slovenská ekonomika pribrzďuje ale v porovnaní s eurozónou sme na tom dobre.
Hrubý domáci produkt vzrástol v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 o 0,7 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 4. štvrťroku 2011 o 1,2 percenta a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,2 percenta.
Slovensko je však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny veľmi dobre. Pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní má naša ekonomika druhý navyšší rast po Estónsku. Ostatné krajiny eurozóny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenali pokles HDP.
V eurozóne stúpol objem nesplácaných úverov na rekordných 918 miliárd eur
12. 2. 2013
Objem úverov, ktoré spotrebitelia a podniky kvôli zlej ekonomickej situácii nedokážu včas splácať, stúpol v eurozóne na rekordných 918 miliárd eur.
Počas jedného roka sa tak zvýšil o 80 miliárd eur.
Situácia je zlá najmä v Španielsku a Taliansku. V celej eurozóne je podiel nesplácaných úverov 7,6 percenta.
Objem nesplácaných úverov v eurozóne sa začne znižovať až v budúcom roku. S nárastom ziskov bánk v eurozóne však napriek ťažkým podmienkam počíta už v tomto roku.
Brusel nám pošle milióny eur navyše
11. 2. 2013
Poľnohospodári, menej rozvinuté regióny, ale aj mladí nezamestnaní.
To sú tri skupiny víťazov, ktoré priniesol zo slovenského hľadiska nový rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.
Po mesiacoch rokovaní lídri únie schválili rozpočet. Napriek tomu, že väčšina Európy stratí, Slováci si polepšia. Napríklad farmári môžu čakať, že za hektár obhospodarovanej pôdy dostanú vďaka zvýšeniu presunu priamych platieb o 36 eur viac.
Aj keď si Slovensko na papieri polepší, analytici upozorňujú na to, že realita môže byť úplne iná. Vláda preto pripravuje zmeny vo verejnom obstarávaní.
Od 1. februára 2014 bude v EÚ stačiť jeden účet, začne fungovať SEPA
11. 2. 2013
Od 1. februára 2014 budú spotrebitelia a firmy v 32 európskych krajinách posielať zahraničné platby a inkasá v eurách za rovnakých podmienok ako v rámci domácich platieb.
Stane sa tak vďaka spusteniu systému SEPA
Cieľom SEPA je harmonizovať všetky postupy a štandardy tak, aby spotrebitelia nerozlišovali medzi domácou a zahraničnou platbou. Dosiahne sa tak zjednodušenie a efektívna realizácia platobných transakcií. Dôjde aj ku zrýchleniu platieb, nakoľko systém garantuje, že pripísanie platby na účet príjemcu prebehne najneskôr počas nasledujúceho pracovného dňa po zaslaní platby.
Slovenské bankové prostredie je už z pohľadu bankových kariet na príchod SEPA pripravené.