Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko v roku 2060 bude na úrovni Francúzov
14. 11. 2012
Slovenská ekonomika bude na tom v roku 2060 podobne ako tá francúzska.
Vyplýva to z dlhodobej prognózy OECD, ktorá porovnávala hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa svojich členov. Západné krajiny začneme dobiehať už v tomto roku.
V tom roku dosiahne Slovensko 85 percent z HDP na obyvateľa súčasnej eurozóny, teraz je to len 70 percent.
Lepšie ako slovenskej ekonomike sa však bude dariť Česku. Kým sme prvých dvadsať rokov od rozdelenia spoločného štátu začali Čechov dobiehať, v nasledujúcich desaťročiach sa nám vzdialia. Výkon českej ekonomiky bude v roku 2060 na úrovni krajín ako Rakúsko, Kórea či Írsko.
Najvyspelejšou krajinou sveta bude o necelých 50 rokov Nórsko. Za ním nasledujú Spojené štáty, Švajčiarsko a Austrália.
Rekordný rok budú očakávať slovenské automobilky
25. 10. 2012
Nový rekord v tomto roku na Slovensku nastane vo výrobe osobných automobilov
Firmy vyrobia až 850 000 osobných automobilov.
Vlani to bolo o 200 000 menej.
Výroba na Slovensku v posledných rokoch rastie. Vlani sa zvýšila o takmer 14 percent na 639 763 áut, krajina sa tak v tejto kategórii dostala v prepočte na obyvateľa na svetovú špičku. Tento rok bude rast ešte vyšší.
Európsky dohľad nad bankami od januára 2013 nebude
19. 10. 2012
Jednotný dohľad nad bankami nezačne fungovať od 1. januára 2013, ale až v priebehu roku 2013.
Do konca roka sa podľa dohody európskych lídrov len vytvorí právny rámec, aby mohla Európska centrálna banka európske banky kontrolovať.
Jednotný dohľad nad bankami je prvý krok chystanej bankovej únie, ktorá má mať pod kontrolou asi 6000 európskych bánk. Platiť má pre krajiny eurozóny, štáty, ktoré eurom neplatia sa môžu pripojiť.
Súčasťou bankovej únie je okrem jednotného dohľadu aj garančný systém vkladov a fond na riešenie problémov bánk, ale tieto návrhy ešte nie sú rozpracované.
Za poistky si ženy priplatia, muži získajú
18. 10. 2012
Európsky súdny dvor zakázal poisťovniam vypočítavať ceny poistiek na základe pohlavia
Z tohto dôvodu sa ženy musia pripraviť už od 21. decembra na zdvihnutie cien poistiek proti riziku smrti, invalidite, či závažnému ochoreniu. Naopak, mužom poistenie uvedených rizík zlacnie.
U žien je očakávané zdraženie najvýraznejšie pri poistení pre prípad smrti, kde môže dosahovať okolo tridsať percent.
Podľa údajov SŠÚ je pravdepodobnosť smrti ženy v rozmedzí od 20 do 62 rokov deväť percent, kým u mužov až dvadsaťdva percent. Poisťovne tak majú pri mužoch vyššie riziko vyplatenia dohodnutej poistky v prípade smrti pred dosiahnutím dôchodku. Preto dnes muži za životné poistky proti smrti platia výrazne viac ako ženy.