Európska únia formálne schválila núdzové obmedzenie cien plynu
23. 12. 2022
Krajiny Európskej únie dnes formálne schválili parametre núdzového obmedzenia cien plynu, na ktorom sa ministri energetiky pod vedením českého predsedníctva dohodli v pondelok. Informovala o tom Rada Európskej únie. Zavedenie cenového stropu podporili takmer všetky krajiny vrátane kriticky sa vyjadrujúceho Nemecka. Len Maďarsko bolo proti a Rakúsko s Holandskom sa hlasovania zdržali.
Obmedzenie bude únia na všetkých svojich plynových burzách uplatňovať od 15. februára, ak cena plynu na kľúčovom virtuálnom trhu Title Transfer Facility prekročí 180 eur za megawatthodinu. Zároveň bude musieť byť najmenej o 35 eur vyšší ako globálny priemer cien skvapalneného zemného plynu.
Európsky blok sa na mechanizme zhodol po niekoľkomesačnom dohadovaní, na začiatku ktorého bolo letné rekordné zdraženie plynu až k hranici 300 eur za Mwh. Viaceré krajiny už odvtedy podnikajú finančne náročné kroky na pomoc domácnostiam a firmám, ktoré sa stretávajú s drahým plynom i súvisiacimi vysokými cenami elektriny.
Českému predsedníctvu sa podarilo získať súhlas väčšiny sprvu rozdelených krajín. Na jednej strane bola početnejšia skupina štátov vrátane Španielska, Talianska či Poľska, ktoré sa usilovali o čo najnižší strop. Na druhé potom niekoľko krajín ako Nemecko, Holandsko alebo Rakúsko, ktoré obmedzenia nechceli pre možné zvýšenie dopytu a nedostatok dodávok plynu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Estónsko ako európska práčka peňazí
28. 5. 2018
Viac ako 13 miliárd dolárov sa vypralo v rokoch 2012 až 2016 v estónskych bankách, z ktorých najmenej 7,3 miliárd eur prešlo účtami nerezidentov, teda klientov neusadených v krajine. Oznámila to v piatok miestna polícia.
Malá pobaltská krajina, ktorá je členom Európskej únie, je podľa agentúry Reuters otrasená odhaleniami, že slúžila ako práčka peňazí z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu. Jednotka finančnej spravodajskej estónskej polície (FIU) uviedla, že okrem viac ako šiestich miliárd dolárov propraných estónskymi bankami v systémoch odhalených domácimi finančnými agentúrami, prešlo estónskymi bankami ďalších 7,3 miliardy eur prostredníctvom predaja ruských akcií a dlhopisov. V spomínanom roku 2012 výkon celej estónskej ekonomiky predstavoval len 17,9 miliardy eur, poznamenal Reuters pre porovnanie. "Prúd špinavých peňazí, prechádzajúcich Estónskom od roku 2011, bol väčší, než sa predpokladalo," napísal server Delfi.ee. Podľa expertov išlo o dôsledok, že Rusko zaviedlo obmedzenia na voľný pohyb kapitálu, a preto si ruskí podnikatelia našli alternatívne cesty pre prevedenie peňazí do Európy. Konkrétne na kontá v estónskych bankách, patriacich nerezidentom, prevádzali ruské akcie a dlhopisy, ktoré na mieste predali v rámci estónskeho finančného systému.
Slováci by mali do európskeho rozpočtu prispieť sumou vyše 870 miliónov eur
25. 5. 2018
Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. Slovensko by malo v budúcom roku prispieť do rozpočtu Európskej únie sumou 871 miliónov eur. Z každej miliardy výdavkov rozpočtu únie by tak malo financovať 59 miliónov eur. Konštatovalo to Ministerstvo financií SR v reakcii na Európskou komisiou zverejnený návrh rozpočtu EÚ na rok 2019. Oproti roku 2018 to znamená nárast príspevku Slovenska, keďže sa postupne zvyšuje jeho váha na celkovom európskom hospodárstve. Vlani po zverejnení rozpočtu únie rezort financií avizoval na rok 2018 náš národný príspevok vo výške 820 miliónov eur. Príjmy Slovenska z rozpočtu zostávajú násobne vyššie.
Aktuálny návrh rozpočtu Európskej únie na budúci rok je predposledným ročným rozpočtom v rámci finančného rámca na roky 2014 až 2020. Ako uvádza rezort financií, oproti roku 2018 sa najviac zvýšia výdavky na vonkajšiu politiku a bezpečnosť. Na základe predbežnej dohody s komisiou bude pritom do rozpočtu Európskej únie prispievať aj Veľká Británia, a to až do uplynutia prechodného obdobia v roku 2020. V budúcom roku plánuje Európska komisia podľa návrhu uzavrieť kontrakty vo výške 165,6 miPlatby rozpočtu sa majú zvýšiť o 2,7 percenta na úroveň 148,7 miliardy eur. Najväčší medziročný nárast, a to o 13,1 percenta, zaznamenajú výdavky na vonkajšiu politiku Európskej únie, a to najmä v súvislosti s riešením migrácie priamo v tretích krajinách. Únia prispeje viac aj na humanitárnu pomoc, obnovu Sýrie, riešenie stredomorskej migračnej cesty ako aj pre utečencov v Turecku. Posilnená bude aj výdavková kapitola Bezpečnosť a občianstvo. Novinkou v roku 2019 by podľa ministerstva financií malo byť zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, ako aj vytvorenie Európskeho orgánu práce. Najväčšou položkou rozpočtu zostávajú naďalej investície pri medziročnom raste o 3,1percenta. Rozpočet počíta aj s pokračovaním iniciatívy pre zamestnanosť mladých a ďalším posilnením programu Erasmus, ako aj podpory vedy a výskumu. Stagnáciu zaznamenajú výdavky pre poľnohospodárstvo. Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. „Prebiehajúca diskusia k viacročnému finančnému rámcu po roku 2020 by nemala ovplyvniť schválenie rozpočtu na rok 2019, avšak prelínanie týchto tém sa nedá úplne vylúčiť,“ uvádza ministerstvo financií.
Európska komisia uzavrela spor s Gazpromom
24. 5. 2018
Európska komisia (EK) sa dohodla na vyriešení sporu s ruskou plynárenskou spoločnosťou Gazprom. Komisia dnes oznámila, že uložila firme rad povinností, ktoré majú rozptýliť obavy z narušenia hospodárskej súťaže a umožniť voľný tok zemného plynu za konkurenčné ceny na trhoch v strednej a východnej Európe.
Gazprom sa vďaka dohode o zmene podnikateľských praktík vyhol pokute, ktorá mohla predstavovať až desať percent jeho ročných tržieb. Komisia v apríli 2015 ruskú firmu obvinila, že v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Českej republiky, zneužíva dominantné postavenie a porušuje antitrustové pravidlá EÚ. Dnešné rozhodnutie podľa EK zabezpečí, že firma v takýchto praktikách nebude môcť pokračovať. Z rozhodnutia budú podľa komisie profitovať európski spotrebitelia aj podniky.
Británia nepožiada o predĺženie prechodného obdobia po brexite
16. 5. 2018
Británia nepožiada Európsku úniu (EÚ) o predĺženie dvojročného prechodného obdobia po brexite. Vláda v Londýne zverejní svoje nové a podrobné plány na budúci mesiac, povedal v stredu člen kabinetu David Lidington.
Britská vláda v utorok (15.5.) avizovala, že na budúci mesiac zverejní dlhoočakávané podrobné plány o budúcich vzťahov s Európskou úniou. Tento politický dokument dostal názov biela kniha a má byť zverejnený v júni. Summit EÚ je naplánovaný na 28. júna, takže premiérka Theresa Mayová pravdepodobne konečne ponúkne európskym lídrom na tomto stretnutí svoju víziu o brexite a budúcich vzťahoch. EÚ požaduje od nej jasnú predstavu a júnový summit označila za kľúčový míľnik. Obom stranám zostáva totiž už len päť mesiacov na dokončenie dohody o tzv. rozvode. Mayovej kabinet je pritom rozdelený na dva tábory, ktoré majú rozdielne predstavy o obchodných vzťahoch Británie s blokom po brexite. Takzvaný vnútorný kabinet sa znovu stretol v utorok a rokovania trvali asi 90 minút. Ako sa dalo očakávať, nedošlo k žiadnemu prielomu. David Lidington, de facto námestník Mayovej, v stredu potvrdil, že biela kniha bude obsahovať predstavu vlády o obchode a clách, ako aj ďalšie prvky budúcich vzťahov, ako je napríklad obrana. Lidington pre BBC povedal, že Spojené kráľovstvo nepožiada o dlhšie prechodné obdobie. A pripomenul, že Únia vždy veľmi jasne hovorila, že článok 50 o vystúpení z bloku nie je možné použiť na rokovania o dlhodobých budúcich vzťahoch.