Európska únia formálne schválila núdzové obmedzenie cien plynu
23. 12. 2022
Krajiny Európskej únie dnes formálne schválili parametre núdzového obmedzenia cien plynu, na ktorom sa ministri energetiky pod vedením českého predsedníctva dohodli v pondelok. Informovala o tom Rada Európskej únie. Zavedenie cenového stropu podporili takmer všetky krajiny vrátane kriticky sa vyjadrujúceho Nemecka. Len Maďarsko bolo proti a Rakúsko s Holandskom sa hlasovania zdržali.
Obmedzenie bude únia na všetkých svojich plynových burzách uplatňovať od 15. februára, ak cena plynu na kľúčovom virtuálnom trhu Title Transfer Facility prekročí 180 eur za megawatthodinu. Zároveň bude musieť byť najmenej o 35 eur vyšší ako globálny priemer cien skvapalneného zemného plynu.
Európsky blok sa na mechanizme zhodol po niekoľkomesačnom dohadovaní, na začiatku ktorého bolo letné rekordné zdraženie plynu až k hranici 300 eur za Mwh. Viaceré krajiny už odvtedy podnikajú finančne náročné kroky na pomoc domácnostiam a firmám, ktoré sa stretávajú s drahým plynom i súvisiacimi vysokými cenami elektriny.
Českému predsedníctvu sa podarilo získať súhlas väčšiny sprvu rozdelených krajín. Na jednej strane bola početnejšia skupina štátov vrátane Španielska, Talianska či Poľska, ktoré sa usilovali o čo najnižší strop. Na druhé potom niekoľko krajín ako Nemecko, Holandsko alebo Rakúsko, ktoré obmedzenia nechceli pre možné zvýšenie dopytu a nedostatok dodávok plynu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Najsilnejšiu zbraň proti Kataláncom drží v rukách ECB
23. 10. 2017
Spomínate si ešte na grécku revolúciu z leta 2015? Gréci si v referende odhlasovali, že nechcú ďalšie úsporné opatrenia. To ich dostalo mimo záchranný program, ktorým bol podmienkou, aby ECB dodávala gréckym bankám eurá. ECB následne zatvorila kohútiky eur pre grécke banky tým neostalo nič iné len zatvoriť pobočky a vypnúť bankomaty.
Gréci nakoniec nemali tie gule zaviesť vlastnú menu a tak pod tlakom, ktorý priniesli nemožnosť ľudí dostať sa k úsporám a paralyzovaná ekonomika, kapitulovali. Dnes rieši Európa dôsledky ďalšieho referenda, katalánskeho. Hoci to na prvý pohľad nie je zrejmé, tak medzi týmito dvoma referendami existujú paralely. A to ohľadom toho, že pokiaľ by boli ich výsledky implementované do praxe, tak by to znamenalo pre Grécko či Katalánsko vystúpenie z eurozóny. Pokiaľ by situácia zašla tak ďaleko, že by Katalánsko vyhlásilo nezávislosť a nebola by to len symbolická vec, ale začali by veci spravovať po svojom, tak by ECB nemala dôvod (a zrejme ani právo) dodávať bankám v Katalánsku eurá. A tie by následne boli nútené podobne ako v Grécku pred dvoma rokmi zatvoriť. Katalánsko by sa následne muselo rozhodnúť, či zavedie vlastnú menu, alebo či bude rešpektovať vládu v Madride a ECB mu ako súčasti Španielska bude dodávať eurá. Vzhľadom na to, že podpora nezávislosti nie je v regióne jednoznačná, tak by to bola zrejme druhá možnosť. Vlastná mena bola silným sústom aj pre Grécko, kde bola podpora zrušenia konsolidačných opatrení jednoznačnejšia, ako je v Katalánsku podpora nezávislosti. Čiže pokiaľ by sa situácia vyeskalovala, tak najsilnejšiu zbraň nedržia v ruke politici, ale ECB.
Česká koruna rastie. Je najsilnejšia za posledné štyri roky
18. 10. 2017
Koruna dnes voči euru ďalej mierne posilnila a počas dňa otestovala ďalšiu najsilnejšiu hodnotu od začatia intervencií Českej národnej banky v novembri 2013.
Popoludní posilnila až na 25,71 koruny za euro, okolo 17:00 bola ale oproti pondelku už len o halier silnejšia na 25,77 koruny. Voči doláru česká mena oslabila o osem halierov na 21,93 koruny. Vyplýva to z údajov servera Patria Online. Kurz koruny sa podľa Jany Steckerovej z Komerčnej banky už pomaly začína pripravovať na zasadnutie Českej centrálnej banky, ktoré bude 2. novembra. "Na ňom ČNB podľa nášho názoru zvýši sadzby o 25 percentuálnych bodov, a dodá tak korune impulz pre ďalšie posilňovanie," uviedla. Korune dáva výhodu značný rast českých, zvlášť krátkych, výnosov v konfrontácii s poklesom tých nemeckých, čo sa môže premietať do ďalších postupných ziskov, myslí si Tomáš Vlk z Patria Finance.
Sulík podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom
16. 10. 2017
Šéf liberálov Richard Sulík tvrdí, že kauza okolo euforondov na ministerstve školstva je kvalifikovaná ako zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súbehu s obzvlášť závažným zločinom subvenčného podvodu.
Sulík v apríli 2015 podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom (OLAF) vo veci rozkrádania eurofondov určených na vzdelávanie nezamestnaných občanov. Projekt pod názvom „Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj uplatniteľnosti na trhu práce“ realizoval Národný ústav celoživotného vzdelávania. „Vyžiadal som si informácie od špeciálnej prokuratúry, a dozvedel som sa, že polícia koncom mája tohto roka začala v tejto miliónovej kauze trestné stíhanie. Ministerstvu školstva mala realizáciou projektu vzniknúť škoda za vyše 12 miliónov eur,“ povedal Sulík. Dodal, že drvivú väčšinu z týchto zdrojov, konkrétne 85 percent, mala preplatiť Slovensku Európska únia. Podľa Sulíka síce trestné stíhanie nebolo začaté na základe podnetu od OLAF, ale tento európsky úrad poskytol svoje poznatky z vlastného vyšetrovania slovenským orgánom činným v trestnom konaní.
Na rozpočet Únie bude dohliadať európska prokuratúra
12. 10. 2017
Európska komisia (EK) privítala postoj Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť, ktorá na svojom dnešnom zasadnutí v Luxemburgu súhlasila s vytvorením Európskej prokuratúry (EPPO).
Exekutíva EÚ zdôraznila, že zriadením EPPO sa zásadne zmenia pravidlá hry. Mnohé prípady trestnej činnosti zamerané proti rozpočtu EÚ sú nadnárodné, preto je podľa stanoviska eurokomisie nevyhnutná inštitúcia, ktorá je schopná nielen vyšetrovať, ale tieto činy aj trestne stíhať bez ohľadu na hranice. "Presne toto bude úlohou budúcej prokuratúry. Páchatelia trestnej činnosti sa dostanú rýchlejšie pred súd a podarí sa ochrániť viac peňazí európskych daňových poplatníkov," uviedli Jourová a Oettinger, ktorí ocenili, že túto myšlienku v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce podporilo 20 členských štátov EÚ. Obaja komisári vyjadrili presvedčenie, že ďalšie krajiny EÚ sa do EPPO čoskoro zapoja.