Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.

Ľubovoľná chyba, urobená pri ľubovoľnej operácii pôsobí vždy v smere najväčších škôd.

Návrh na montáže a údržbu nového zariadenia sa stratí už pri preberacom konaní.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.