Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny plynu v Európe naďalej prudko rastú
22. 8. 2022
Ruský Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1.
Ceny zemného plynu v Európe pokračujú v raste aj na začiatku nového týždňa potom, čo v piatok 19. augusta uzavreli na novom rekordnom maxime.
Hlavným dôvodom sú obavy z dlhšieho zastavenia dodávok cez plynovod Nord Stream 1, čo by mohlo stiahnuť ekonomiky regiónu, už aj tak sužované energetickou krízou, do recesie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v pondelok vyskočil až o 13 percent a o 8:16 hodine SELČ sa predával po 275,97 eura za megawatthodinu (MWh). V piatok sa posilnil už piaty deň po sebe a uzavrel na rekordných 244,55 eura za MWh.
Ruský koncern Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1. To zvýšilo obavy, že plynovod by sa nemusel vrátiť do prevádzky v uvedenom termíne.
Odstávka plynovodu, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 percent maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou.
Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť. Pred touto možnosťou opakovane varovali európski politici a inštitúcie, keďže Moskva sa snaží o odvetu za západné sankcie prijaté pre jej útočnú vojnu proti Ukrajine.
V
Európa sa chystá na zimný energetický šok
19. 8. 2022
Slovensko sa dlhé roky spoliehalo na lacné energie. Plyn nám stabilne tiekol z východu a byty v panelákoch sa často prekurovali. Podľa odborníkov si Slováci zvykli na energetický blahobyt, pretože sme ešte nepocítili, čo je to nedostatok. Vojna na Ukrajine však všetko zmenila. Kremeľ začal využívať plyn ako zbraň. Postupné znižovanie dodávok cez sústavu Nord Stream 1 prinútilo európskych politikov, aby s príchodom zimy začali pripravovať plány na šetrenie energií.
Jedným z dôvodov, prečo krajiny vyzývajú na šetrenie, sú aj samotné ceny komodít. Tie ruské ťaženie voči Kyjevu vyhnalo na historické hranice. Cena kontraktu na elektrinu na burze European Energy Exchange v Lipsku včera prvý raz prekročila 500 eur za megawatthodinu. Za posledný rok sa tak zvýšila zhruba o 500 percent. „Ceny v tomto prípade určuje primárne dopyt a ponuka. Obavy sú momentálne hlavne na tej ponukovej strane z dôvodu, že nevieme, koľko energií nám z Ruska príde,“ hovorí analytik XTB Tomáš Vranka.
V
Európske akciové trhy sa v stredu oslabili
19. 8. 2022
Európske akciové trhy sa v stredu oslabili a po piatich obchodných dňoch prerušili svoju pozitívnu sériu. Negatívny vplyv na náladu na trhoch malo zvýšenie obáv z nárastu úrokových sadzieb.
Kľúčový nemecký index Dax v stredu padol o 2,04 percenta a uzavrel na 13.626,71 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 0,97 percenta na 6528,32 bodu, taliansky FTSE MIB o 1,04 percenta na 22.757,81 bodu, španielsky IBEX 35 o 0,91 percenta na 8434,80 bodu a britský FTSE 100 o 0,27 percenta na 7515,75 bodu.
Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 1,29 percenta na 3756,06 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,91 percenta na 439,03 bodu.
Podvečer sa v negatívnom pásme pohybovala aj Wall Street. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average sa o 18.41 h SELČ nachádzal so stratou 0,53 percenta na 33.972,01 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,87 percenta na 4267,77 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 1,25 percenta na 12.939,04 bodu.
V
Německo hledá energetické úspory
15. 8. 2022
Veřejné budovy s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení budou kvůli energetickým úsporám vytápěny v Německu nejvýše na 19 stupňů. Řekl to ministr hospodářství a ochrany klimatu Robert Habeck v rozhovoru s listem Süddeutsche Zeitung. Německo kvůli nejistotě dodávek ruského plynu hledá úspory a nové dodavatele, aby překonalo nadcházející zimu.
"Veřejné budovy, samozřejmě s výjimkou nemocnic a sociálních zařízení, budou vytápěny pouze na 19 stupňů," řekl Habeck. Uvedl, že příslušná nařízení budou součástí zákona o energetické bezpečnosti.
Podle Habecka se počítá i s tím, že památky a významné budovy v noci nebudou osvíceny. Sám už dříve nechal vypnout osvětlení svého ministerstva, kde se kvůli úsporám během léta méně pouští klimatizace.
V