Európska komisia predstavila balíček opatrení, ktorý má uľahčiť život podnikom
13. 9. 2023
Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti. Tie v posledných rokoch zasiahlo množstvo kríz, od pandémie COVID-19, cez vyššie náklady na energie spôsobené ruskou vojnou proti Ukrajine až po zvyšujúcu sa infláciu.
Jedným z hlavných predložených pravidiel je návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách. Ten má pomôcť zaistiť, aby podniky získavali svoje peniaze včas. Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti.
Ako poznamenal server Politico, predstavenie balíčka úľav pre malé a stredné podniky bol jedným zo sľubov šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorom hovorila vo svojom minuloročnom prejave o stave Európskej únie. "Malé podniky by mali byť vďaka opatreniam vyplácané oveľa rýchlejšie, čo je dôležité najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby vyleteli nahor a iba 40 percent faktúr je zaplatených včas," dodal Politico. Podľa Európskej komisie súvisí každý štvrtý bankrot s tým, že nie sú včas platené faktúry.
Nariadení o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši komisia oneskorenie platieb, čo je nekalá prax, ktorá ohrozuje peňažné toky malých a stredných podnikov a bráni konkurencieschopnosti, píše sa v tlačovej správe. Nové pravidlá zrušia smernicu z roku 2011 o oneskorených platbách a nahradia ju nariadením. Návrh zavádza prísnejšie limity pre zaplatenie, maximálne do 30 dní, odstraňuje nejasnosti a rieši právne medzery v súčasnej smernici.
Podpora malých a stredných podnikov je jednou z kľúčových oblastí politík Únie. Práve od týchto podnikov závisí dlhodobá prosperita EÚ. Zhruba 24 miliónov európskych malých a stredných podnikov totiž predstavuje 99 percent všetkých podnikov v súčasnej dvadsaťsedmičke. Tieto podniky tiež vytvárajú dve z troch pracovných miest a prispievajú aj k fungovaniu lokálnych ekonomík. Okolo 42 percent malých a stredných podnikov sa nachádza v malých mestách alebo na dedinách.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Koniec gréckej krízy?
22. 6. 2018
Ministri financií krajín platiacich eurom sa zhodli na dokončení záchranného programu pre Grécko, ktoré sa po ôsmich rokoch pomoci bude môcť finančne postaviť na vlastné nohy. Počas nočného rokovania dohodli ministri výšku poslednej časti záchranného programu na 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov. Podľa agentúry Reuters to po rokovaní povedal šéf euroskupiny Mario Centeno.
Grécko, ktoré sa s krízou potýka od roku 2010, by podľa dohody malo záchranný program opustiť 20. augusta. Aby získalo dostatočnú finančnú rezervu a upokojilo tým trhy, dostane v rámci poslednej tranže finančnej pomoci 15 miliárd eur. Pôvodne sa pritom hovorilo o tom, že z celkového objemu 86 miliárd schválených v rámci programu zostáva vyplatiť okolo 12 miliárd. Ministri sa zhodli aj na desaťročnom období úľav, o ktoré bude mať Grécko okrem iného predĺžené splácanie dlhu a platbu úrokov, čo má zadlženej krajine uľahčiť situáciu po návrate k finančnej sebestačnosti. Zástupcovia eurozóny sa obávali toho, že nedôvera trhov a vysoká cena peňazí, za ktorú by si Gréci boli nútení požičiavať, by mohli hospodársku obnovu krajiny opäť zbrzdiť. Euroskupina rokovala aj o ďalších krokoch, ktorými by Grécko ukľudňovalo veriteľa aj finančné trhy v nasledujúcich rokoch.
Eurozóna prejde reformami
22. 6. 2018
Obe krajiny sa zhodli na jednotnom rozpočte a chcú reformovať euroval a ručenie za vklady. Všetko pritom smeruje k centralizácii, čo sa asi nebude pozdávať politikom menších členov EÚ.
Merkelová rokovala s Macronom hlavne o finančných záležitostiach a mnohé iné problémy zatiaľ odsunuli na neurčito. Stretnutie sa nieslo v duchu „väčšej spolupatričnosti“, a preto sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného Európskeho rozpočtu. Európsky stabilizačný mechanizmus (známy pod skratkou ESM, ktorý slúži ako bailout fond na požičiavanie kapitálu štátom alebo bankám v problémoch) by mal dostať nové kompetencie. EÚ ale v súčasnosti čelí viacerým politickým problémom ako napr. otázkam imigrácie, ktoré skomplikovali život vládnej koalície v Nemecku, kde dostala Merkelová ultimátum na prísnejšie pravidlá pre prijímanie nových migrantov do Nemecka. V Taliansku to tiež riadne vrie a krajina už nechce viac imigrantov. Aj preto sú súčasné rokovania ohľadom nových reforiem ťažšie a pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo. Schválenie jednotného rozpočtu pre celú eurozónu je ale veľké politické plus pre Emmanuela Macrona, ktorý na tom postavil svoju predvolebnú kampaň. Spoločný rozpočet by mal začať fungovať od roku 2021.
V Európe rastie nový biznis – solárne a veterné elektrárne
20. 6. 2018
Keď príde mrak, produkcia solárnych elektrární rýchlo klesá. Na trhu tak môže nastať nečakaný nedostatok prúdu. Distribútori potom musia na poslednú chvíľu zháňať elektrinu inde a často za oveľa vyššie ceny. Keď, naopak, slnko nečakane praží, energie je toľko, že je potrebné platiť tým, ktorí si ju odoberú.
Dobrá predpoveď počasia dokáže týmto rizikám predchádzať. „Hodnotu predpovede počasia sme si uvedomili, keď zamrzol veterník v Krušných horách. Síce fúkalo, ale dnes už vieme, že sa z vtedajšieho počasia dalo predpovedať, že sa prestane točiť. Zlým odhadom môžete prísť o pol milióna korún (19,4 tisíca eur) za popoludnie,“ opisuje Ján Palaščák, šéf obchodníka s elektrinou Amper Market. Obnoviteľné zdroje totiž hrajú vo výrobe elektriny čoraz väčšiu úlohu. V Európskej únii je to teraz zhruba pätina produkcie, ale únioví vyjednávači sa minulý týždeň v Bruseli dohodli, že do roku 2030 by malo ísť už o 32 percent. A úmerne porastie aj biznis s tým spojený.
Eurofondy otestujú silu Európskej únie
18. 6. 2018
Región strednej a východnej Európy už dnes vie, že európskych peňazí bude menej. A to môže v budúcnosti spôsobiť veľké pnutie medzi krajinami Východu a Západu.
Kanadská ratingová agentúra DBRS upozorňuje, že tento výpadok bude mať pre tieto krajiny vážne dôsledky, keďže môže spomaliť ich ekonomický rozvoj a dobiehanie západnej Európy. To v týchto krajinách vrátane Slovenska totiž zásadným spôsobom záviselo práve od eurofondov. Situáciu dobre ilustruje fakt, že až 80 percent verejných investícií na Slovensku je hradených práve z európskych peňazí. Ide o diaľnice, opravy škôl, renováciu vlakov, MHD a mnohých iných projektov.