Európska komisia predstavila balíček opatrení, ktorý má uľahčiť život podnikom
13. 9. 2023
Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti. Tie v posledných rokoch zasiahlo množstvo kríz, od pandémie COVID-19, cez vyššie náklady na energie spôsobené ruskou vojnou proti Ukrajine až po zvyšujúcu sa infláciu.
Jedným z hlavných predložených pravidiel je návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách. Ten má pomôcť zaistiť, aby podniky získavali svoje peniaze včas. Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti.
Ako poznamenal server Politico, predstavenie balíčka úľav pre malé a stredné podniky bol jedným zo sľubov šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorom hovorila vo svojom minuloročnom prejave o stave Európskej únie. "Malé podniky by mali byť vďaka opatreniam vyplácané oveľa rýchlejšie, čo je dôležité najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby vyleteli nahor a iba 40 percent faktúr je zaplatených včas," dodal Politico. Podľa Európskej komisie súvisí každý štvrtý bankrot s tým, že nie sú včas platené faktúry.
Nariadení o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši komisia oneskorenie platieb, čo je nekalá prax, ktorá ohrozuje peňažné toky malých a stredných podnikov a bráni konkurencieschopnosti, píše sa v tlačovej správe. Nové pravidlá zrušia smernicu z roku 2011 o oneskorených platbách a nahradia ju nariadením. Návrh zavádza prísnejšie limity pre zaplatenie, maximálne do 30 dní, odstraňuje nejasnosti a rieši právne medzery v súčasnej smernici.
Podpora malých a stredných podnikov je jednou z kľúčových oblastí politík Únie. Práve od týchto podnikov závisí dlhodobá prosperita EÚ. Zhruba 24 miliónov európskych malých a stredných podnikov totiž predstavuje 99 percent všetkých podnikov v súčasnej dvadsaťsedmičke. Tieto podniky tiež vytvárajú dve z troch pracovných miest a prispievajú aj k fungovaniu lokálnych ekonomík. Okolo 42 percent malých a stredných podnikov sa nachádza v malých mestách alebo na dedinách.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.
EÚ chystá finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur
12. 3. 2018
Európska komisia (EK) je pripravená poskytnúť Ukrajine v rámci finančnej pomoci ďalšiu jednu miliardu eur, uvoľnenie týchto prostriedkov však závisí od pokroku v realizácii hospodárskych reforiem. Oznámila to dnes EK. V najbližších dňoch má krajinu navštíviť šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová.
Vo forme pôžičiek a ďalšej výpomoci Európska únia už Ukrajine poskytla 2,8 miliardy eur. Akokoľvek Brusel Ukrajinu podporuje, skutočnosť, že boj Kyjeva s korupciou aj proces prepracovanie súdneho systému má niekoľko slabých miest, je pre neho dôvodom na obavy. Predstavitelia únie preto na Ukrajinu naliehajú, aby svoje záväzky splnila a reformy vykonala. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis zdôraznil, že rozhodnutie poskytnúť krajine ďalšie prostriedky je prejavom odhodlania EÚ pomôcť jej. Ukrajine sa nepodarilo splniť všetky podmienky pre uvoľnenie poslednej splátky úverov vo výške 600 miliónov eur v rámci predchádzajúceho programu pomoci, ktorého platnosť skončila v januári. Štvrtý program finančnej pomoci, ktorý navrhla EK, musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.
EÚ môže prísť o desaťtisíce pracovných miest pre clá na oceľ
9. 3. 2018
Európska oceliarska federácia EUROFER tvrdí, že dôvody amerického prezidenta Donalda Trumpa pre zavedenie ciel na oceľ a hliník sú absurdné. A varovala, že tento krok by mohol pripraviť Európu o desaťtisíce pracovných miest.
Európska únia minulý rok vyviezla do USA približne 5,5 milióna ton ocele. Európski výrobcovia ocele majú obavy zo straty prístupu na americký trh, ale aj z toho, že Európu zaplaví oceľ z iných krajín. Podľa Eggerta "strata vývozu do USA spolu s očakávaným masívnym nárastom dovozu do EÚ by mohla stáť oceliarsky priemysel v Únii a s ním súvisiace odvetvia desaťtisíce pracovných miest." Zavedenie ciel podpísal vo štvrtok americký prezident Donald Trump. Clá vo výške 25 percent na dovoz ocele a 10 percent na hliník sa začnú uplatňovať približne o 15 dní. Kanada a Mexiko by mohli byť z tohto plánu vyňaté, ale to bude závisieť od výsledkov opätovného prerokovania Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).
Menej plastu v Európe. Štáty chcú spolupracovať
7. 3. 2018
Spotreba plastov na najstaršom kontinente stúpa. Európska únia tak hľadá riešenia na to, ako s touto surovinou ďalej pracovať. Donedávna štáty vo veľkom vyvážali recyklovaný odpad, ako napríklad papier či plasty, na ďalšie spracovanie do Číny. Odpad zo Západu sa však v Ázii hromadil, a tak od prvého januára tohto roku Čína príjem niektorých materiálov zastavila.
Peking, ktorý bol štyri roky prvým v množstve prijatého recyklovateľného materiálu, tak skomplikoval situáciu viacerým krajinám. V nadväznosti na toto rozhodnutie prišli poslanci z Európskej komisie s celoeurópskou stratégiou pre plasty. Jedným z najväčších problémov, s ktorými sa pracovníci v odpadovom priemysle zaoberajú, je ďalšie zaobchádzanie s plastmi. Ich výroba a následne aj spotreba v celom svete stúpajú rýchlejšie ako kapacita a ochota recyklovať ich. Donedávna mohli štáty túto surovinu prevážať do Číny, kde bola ďalej spracovaná, tá však už odmieta byť skládkou odpadu zo Západu. Krajiny, ktoré boli od tohto exportu závislé, tak musia hľadať iné riešenia.