Európska komisia predstavila balíček opatrení, ktorý má uľahčiť život podnikom
13. 9. 2023
Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti. Tie v posledných rokoch zasiahlo množstvo kríz, od pandémie COVID-19, cez vyššie náklady na energie spôsobené ruskou vojnou proti Ukrajine až po zvyšujúcu sa infláciu.
Jedným z hlavných predložených pravidiel je návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách. Ten má pomôcť zaistiť, aby podniky získavali svoje peniaze včas. Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti.
Ako poznamenal server Politico, predstavenie balíčka úľav pre malé a stredné podniky bol jedným zo sľubov šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorom hovorila vo svojom minuloročnom prejave o stave Európskej únie. "Malé podniky by mali byť vďaka opatreniam vyplácané oveľa rýchlejšie, čo je dôležité najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby vyleteli nahor a iba 40 percent faktúr je zaplatených včas," dodal Politico. Podľa Európskej komisie súvisí každý štvrtý bankrot s tým, že nie sú včas platené faktúry.
Nariadení o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši komisia oneskorenie platieb, čo je nekalá prax, ktorá ohrozuje peňažné toky malých a stredných podnikov a bráni konkurencieschopnosti, píše sa v tlačovej správe. Nové pravidlá zrušia smernicu z roku 2011 o oneskorených platbách a nahradia ju nariadením. Návrh zavádza prísnejšie limity pre zaplatenie, maximálne do 30 dní, odstraňuje nejasnosti a rieši právne medzery v súčasnej smernici.
Podpora malých a stredných podnikov je jednou z kľúčových oblastí politík Únie. Práve od týchto podnikov závisí dlhodobá prosperita EÚ. Zhruba 24 miliónov európskych malých a stredných podnikov totiž predstavuje 99 percent všetkých podnikov v súčasnej dvadsaťsedmičke. Tieto podniky tiež vytvárajú dve z troch pracovných miest a prispievajú aj k fungovaniu lokálnych ekonomík. Okolo 42 percent malých a stredných podnikov sa nachádza v malých mestách alebo na dedinách.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Spoločné veľvyslanectvá krajín V4
4. 9. 2009
Diplomatické zastupiteľstvá Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska by mohli byť umiestnené do spoločnej budovy. Nápad presadzujú diplomati zo strednej Európy.
Hlavným dôvodom je hospodárska kríza, ktorá krajiny núti robiť obmedzenia aj v oblasti zahraničnej politiky, uviedol dnes poľský denník Gazeta Wyborcza.
Tabuľky s nápisom "Veľvyslanectvo Vyšehradskej štvorky" sa môžu objaviť na diplomatických budovách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Spoločné konzuláty krajín V4, ktoré budú vydávať víza do Schengenskej zóny, sa možno objavia aj v postsovietskych krajinách.
O podrobnostiach projektu by šéfovia rezortu zahraničných vecí Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska mali rokovať ešte tento rok v poľskom meste Sopot.
Idea veľvyslanectiev Vyšehradskej štvorky nie je novou, aj keď sa doposiaľ nezrealizovala, pretože krajiny nechceli upustiť od symbolov nezávislosti.
Podľa hovorcu slovenského ministerstva zahraničných vecí by sa tieto štyri krajiny mali na zatvorení veľvyslanectiev dohodnúť. Nemalo by sa stať, aby sa napríklad všetky štyri stiahli z Laosu alebo Nového Zélandu. Jedna z nich si musí svoje zastúpenie ponechať.
Regionálna politika EÚ
3. 9. 2009
Dezignovaný komisár vo výbore pre regionálny rozvoj EP zdôraznil, že regionálna politika EÚ v boji proti ekonomickej kríze môže zohrať dôležitú úlohu. Pre zabezpečenie lepšej budúcnosti členských krajín, potrebuje však viac informácií o jednotlivých regiónoch a menšiu byrokraciu.
Členovia výboru pre regionálny rozvoj sa zaujímali o budúcnosť regionálnej politiky EÚ, klimatické zmeny a dôsledky ekonomickej krízy na lokálnej úrovni. Veľkým úspechom EÚ je kohézna politika, ktorej smerodajnou hodnotou je vzájomná solidarita. Podľa komisára kríza pravdepodobne vrcholí, preto treba myslieť na budúcnosť.
Predstavu o tom, čo teritoriálna kohézia vlastne je, by mala poskytnúť Zelená kniha, ktorá bude čoskoro publikovaná Európskou komisiou.
Debata sa niesla aj v duchu témy, či má Komisia poznatky o regiónoch ktoré boli krízou najviac zasiahnuté. Komisár pripustil, že poznatky o tom, ktoré regióny sú najviac postihnuté sú limitované a preto je podľa neho potrené zdokonalenie metodológie poznania regionálneho rozvoja v jednotlivých štátoch. Dodal, že najvzdialenejšie regióny na lepšie vysporiadanie sa s krízou potrebujú využiť ich špecifické danosti zahrnujúc prírodné zdroje a turizmus.
Horúcou témou v rozprave bola aj téma priveľkej byrokracie. Komisár preto zdôraznil, že je treba usilovať o zníženie ďalšej administratívnej záťaže pre koordinančné a riadiace orgány ako aj pre prijímateľov pomoci z fondov EÚ aby sa prostriedky z rozpočtu EÚ využívali efektívne. Do popredia vystupuje znižovanie byrokracie verzus zákonnosť noriem.
S aplikáciou niektorých európskych smerníc Slovensko mešká
2. 9. 2009
Niektoré smernice Európskej komisie neboli do právneho poriadku SR aplikované v stanovenej lehote. Slovensko zo starého deficitu musí splniť ešte deväť úloh. V správe o transpozičnom depozite a harmonograme jeho odstránenia, ktorý dnes schválila vláda, na to upozorňuje ministerka spravodlivosti SR.
V niektorých prípadoch sa dokonca legislatívny proces ani nezačal. Týka sa to napríklad smernice o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, či o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. O niektorých právnych predpisoch, umožňujúcich transformáciu smerníc, ako je zákon o vodách či odpadoch, parlament bude opätovne rokovať, keďže ich prezident SR vetoval.
V auguste vláda schválila aj zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý sa dostáva na schôdzu NR SR. Na základe zákona by sa aplikovalo kodifikované znenie smernice o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.
Okrem starého deficitu má Slovensko aj niektoré nové nesplnené úlohy. Preto EK začala začalo voči nemu viaceré konania. Prvým štádiom konania je formálne oznámenia, prostredníctvom ktorého EK požiada dotknutý členský štát, aby sa vo veci porušenia zmluvných povinností do dvoch mesiacov vyjadril. V prípade nedostatočnej alebo žiadnej reakcie komisia môže vydať odôvodnené stanovisko. Zdôvodní v ňom porušenia práva ES a vyzve členský štát, aby toto porušenie odstránil. Ak krajina EÚ takejto výzve nevyhovie, môže komisia vec predložiť Európskemu súdnemu dvoru a štát môže už dostať sankcie.
Stowatové žiarovky budú v Európskej únii postupne miznúť z trhu
1. 9. 2009
Krajinou, ktorá počas svojho predsedníctva EÚ v roku 2007 navrhla stiahnutie žiaroviek z trhu, bolo Nemecko. Stiahnutie týchto žiaroviek z trhu prikázala Európska komisia v marci tohto roku. Nariadenie sa týka tiež matných a halogénových žiaroviek s príkonom nad 80 wattov, ak nebudú mať aspoň energetickú triedu C.
Európska únia postupne chce prejsť na úsporné zdroje svetla.
Od 1. októbra nebudú nevyhovujúce žiarovky v EÚ uvádzané na trh a obchody ich budú iba dopredávať. Klasické žiarovky by mali z EÚ zmiznúť v roku 2012. Únia predpokladá, že ročne sa tak ušetrí 40 terawatthodín energie, čo by podľa agentúry Reuters stačilo na zásobovanie malého štátu.
Európska komisia však čelí tlaku, aby svoju politiku šetrenia energie ešte prehodnotila. Jej odporcom je napríklad aj český prezident.
Exekutíva svoju iniciatívu však bráni tvrdením, že nahradením tradičných žiaroviek efektívnejšími sa účty za elektrinu európskych domácnosti znížia o 25 až 50 eur ročne. Ročné emisie CO2 EÚ by sa vďaka tomu kroku mali znížiť o 15 miliónov ton.
Komisia trvá na tom, že alternatívy sú efektívne a spotrebitelia majú na výber množstvo alternatívnych náhrad. Skutočnou energeticky úspornou alternatívou v budúcnosti budú podľa nej LED lampy, ktoré sú zatiaľ len v rannom štádiu komercionalizácie.
(Zdroj: EURACTIV, PRAVDA)