Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EuroGas žiada od Slovenska ďalšie miliardy pre mastenec
12. 1. 2018
Ložiská mastenca v Gemerskej Polome sú predmetom niekoľkoročných sporov, ktoré prekročili národné hranice až na úroveň medzinárodnej arbitráže. Americká korporácia EuroGas včera ohlásila, že do dvoch mesiacov opäť zažaluje Slovensko. Pred medzinárodným investičným tribunálom bude žiadať kompenzáciu od ôsmich do 22 miliárd eur. Dôvodom sú nové zistenia o rozsahu podzemných zásob lukratívnej suroviny.
Ministerstvo financií v stanovisku pre HN uviedlo, že vstup do konania a kúpa pohľadávky súviseli s potrebou zabezpečenia postavenia Slovenska v opätovne otvorenom konaní voči spoločnosti EuroGas Inc., ktoré prebiehalo súbežne s arbitrážou, v ktorej Slovenská republika vyhrala. „Opodstatnenosť vstupu do tohto konkurzného konania je možné overiť zo samotného, verejne dostupného arbitrážneho rozsudku. Slovensko podalo v decembri 2017 proti rozhodnutiu konkurzného súdu v USA odvolanie,“ povedala Alexandra Gogová, riaditeľka tlačového odboru rezortu. O tom, ako plánuje ministerstvo postupovať v súvislosti s novou miliardovou arbitrážou, sa zatiaľ mlčí.
Európa hľadá udržateľný model sociálnych dávok
9. 1. 2018
Rodinné prídavky štát vypláca nezaopatreným deťom až do veku 25 rokov. No kým na Slovensku ide o sumu 23,68 eura, v západných krajinách sa táto suma pohybuje aj vo výške viac ako sto eur. Väčšina rodičov preto výšku slovenského príspevku považuje za zanedbateľnú. Ministerstvo práce tento rok na prídavky minie 315 miliónov eur.
Od januára nového roku sa prídavok na dieťa na Slovensku zvyšoval. Ide však iba o 16 centov, keďže jeho výška závisí od životného minima a zvyšuje sa o rovnaký koeficient. Na porovnanie, v roku 2010 to napríklad bolo 21,99 eura. „Je to skutočne neuveriteľne málo v porovnaní napríklad s Rakúskom,“ myslí si parlamentný poslanec a exminister práce Jozef Mihál. Podľa neho práve sociálne výhody pre zamestnancov môžu Slovensko zaradiť medzi konkurencieschopné krajiny, ktoré budú pre zamestnancov atraktívne. „Pre nás ako Slovenskú republiku by malo byť zaujímavé, aby sa ľudia vrátili späť domov a pracovali tu,“ myslí si poslanec, podľa ktorého by práve toto mohla byť motivácia a vláda by to mohla docieliť znížením daňového zaťaženia či sociálnymi výhodami pre rodiny.
Macron upozornil Erdogana, aby dodržiaval princípy právneho štátu
5. 1. 2018
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok svojmu tureckému náprotivkovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi povedal, že demokratické krajiny musia vo svojom boji proti terorizmu rešpektovať princípy právneho štátu.
Macron zároveň vyjadril svoje obavy o osud študentov, učiteľov a novinárov v Turecku, napísala agentúra AP. "Naše demokratické zriadenia musia rozhodne čeliť terorizmu," povedal Macron v Paríži na spoločnej tlačovej konferencii s Erdoganom, pričom dodal, že tie isté zriadenia musia zároveň bezvýhradne brániť princípy právneho štátu. Francúzsky prezident tiež podotkol, že najnovší vývoj v Turecku neumožňuje napredovanie prístupových rokovaní Ankary s Európskou úniou. Podľa Macrona by bolo pokrytectvom predstierať, že v súčasnosti je možné otvárať ďalšie kapitoly v prístupových rokovaniach s Tureckom. Oficiálne prístupové rozhovory medzi EÚ a Tureckom trvajú už 12 rokov. V dôsledku rozsiahlych čistiek a represií, ku ktorých v krajine dochádza od neúspešného puču z júla 2016, však prakticky uviazli na mŕtvom bode.
Estónsko môže byť prvou európskou krajinou s vlastnou kryptomenou
29. 12. 2017
Estónsko ako prvá krajina v Európe zvažuje, že zavedie vlastnú kryptomenu. Takzvaný estcoin by bol určený hlavne cudzincom, ktorí majú záujem v tejto pobaltskej krajine prostredníctvom internetu založiť firmu. S nápadom prišiel vedúci vládneho programu e-Residency Kaspar Korjus. V rámci programu môžu cudzinci s týmto cieľom získavať od roku 2014 digitálny identitu.
Zámerom ale nie je vytvoriť konkurenčnú menu k euru, uviedol na svojom blogu Korjus. Užívanie kryptomeny by bolo zatiaľ obmedzené asi na 27-tisíc ľudí, ktorí teraz disponujú digitálnym občianstvom, takzvaným e-rezidentstvom. Až neskôr by sa estcoin začal obchodovať na tradičných burzách a špecializovaných obchodných platformách. Šéf estónskej centrálnej banky Ardo Hansson ale k zámeru zaujal rezervovaný postoj, podotýka denník Handelsblatt. Uviedol, že nejde o vládnu iniciatívu a že s centrálnou bankou zámery nikto nekonzultoval. Od zavádzania oficiálnych kryptomien sa v septembri dištancoval šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi, ktorý zdôraznil, že jedinou menou eurozóny je euro.