Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nákup dlhopisov sa budúci rok zníži o polovicu
27. 10. 2017
Európska centrálna banka zníži od januára mesačné nákupy dlhopisov zo súčasných 60 miliárd eur na polovicu. Zástupcovia Európskej centrálnej banky na čele s Mariom Draghim to oznámili na včerajšom zasadnutí vo Frankfurte. Nákup dlhopisov bude od januára v zníženom objeme pokračovať ďalších deväť mesiacov.
Program mal za cieľ oživiť infláciu v eurozóne, čo sa podarilo. Deflačné riziko bolo potlačené, centrálna banka tak mohla pristúpiť k zníženiu kvantitatívneho uvoľňovania. Na to banka doteraz vynaložila viac ako dva bilióny eur. Ako horný strop pre celkový objem nákupov považoval trh dosiaľ 2,5 bilióna. Po včerajšom oznámení o pokračovaní odkupu aktív sa celkový kumulatívny objem nákupov zvýši o 270 miliárd eur, čo je viac, ako sa odhadovalo.
Koruna vyletela na štvorročné maximum voči euru
25. 10. 2017
Česká mena sa v utorok (24. 10.) voči euru zhodnotila na najsilnejšiu úroveň za vyše štyri roky. K posilneniu kurzu až na 25,57 koruny za euro jej pomohli predovšetkým očakávania investorov, že Česká národná banka (ČNB) na budúci štvrtok (2. 11.) tento rok už druhýkrát zvýši úrokové sadzby.
Už niekoľko členov bankovej rady v posledných týždňoch naznačilo, že ČNB by na novembrovom zasadnutí mohla sadzby opäť zvýšiť. Zdôvodnili to okrem iného tým, že súčasná výška úrokov ČNB nezodpovedá silnejúcej ekonomike a zrýchľujúcemu sa rastu miezd. Naposledy zvýšenie sadzieb podporil v utorok v rozhovore pre agentúru Reuters člen bankovej rady Tomáš Nidetzký. Navyše dodal, že podľa neho by sadzby mohli vzrásť až o 0,5 percentuálneho bodu, teda dvakrát viac, než očakávajú analytici. "Nemyslím si, že by ekonomika nárazové zvýšenie sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu nevstrebala, keďže kľúčová úroková sadzba je dnes nastavená na 0,25 percenta, čo je stále bližšie k nule ako čomukoľvek inému," uviedol Nidetzký. Podobne ako Nidetzký sa v polovici októbra v rozhovore pre české Hospodárske noviny (HN) vyjadril ďalší člen vedenia ČNB Vojtěch Benda. Povedal, že si vie v tomto roku predstaviť zvýšenie sadzieb až o trištvrte percentuálneho bodu, čo by znamenalo nárast základnej úrokovej sadzby až na 1 percento.
Najsilnejšiu zbraň proti Kataláncom drží v rukách ECB
23. 10. 2017
Spomínate si ešte na grécku revolúciu z leta 2015? Gréci si v referende odhlasovali, že nechcú ďalšie úsporné opatrenia. To ich dostalo mimo záchranný program, ktorým bol podmienkou, aby ECB dodávala gréckym bankám eurá. ECB následne zatvorila kohútiky eur pre grécke banky tým neostalo nič iné len zatvoriť pobočky a vypnúť bankomaty.
Gréci nakoniec nemali tie gule zaviesť vlastnú menu a tak pod tlakom, ktorý priniesli nemožnosť ľudí dostať sa k úsporám a paralyzovaná ekonomika, kapitulovali. Dnes rieši Európa dôsledky ďalšieho referenda, katalánskeho. Hoci to na prvý pohľad nie je zrejmé, tak medzi týmito dvoma referendami existujú paralely. A to ohľadom toho, že pokiaľ by boli ich výsledky implementované do praxe, tak by to znamenalo pre Grécko či Katalánsko vystúpenie z eurozóny. Pokiaľ by situácia zašla tak ďaleko, že by Katalánsko vyhlásilo nezávislosť a nebola by to len symbolická vec, ale začali by veci spravovať po svojom, tak by ECB nemala dôvod (a zrejme ani právo) dodávať bankám v Katalánsku eurá. A tie by následne boli nútené podobne ako v Grécku pred dvoma rokmi zatvoriť. Katalánsko by sa následne muselo rozhodnúť, či zavedie vlastnú menu, alebo či bude rešpektovať vládu v Madride a ECB mu ako súčasti Španielska bude dodávať eurá. Vzhľadom na to, že podpora nezávislosti nie je v regióne jednoznačná, tak by to bola zrejme druhá možnosť. Vlastná mena bola silným sústom aj pre Grécko, kde bola podpora zrušenia konsolidačných opatrení jednoznačnejšia, ako je v Katalánsku podpora nezávislosti. Čiže pokiaľ by sa situácia vyeskalovala, tak najsilnejšiu zbraň nedržia v ruke politici, ale ECB.
Česká koruna rastie. Je najsilnejšia za posledné štyri roky
18. 10. 2017
Koruna dnes voči euru ďalej mierne posilnila a počas dňa otestovala ďalšiu najsilnejšiu hodnotu od začatia intervencií Českej národnej banky v novembri 2013.
Popoludní posilnila až na 25,71 koruny za euro, okolo 17:00 bola ale oproti pondelku už len o halier silnejšia na 25,77 koruny. Voči doláru česká mena oslabila o osem halierov na 21,93 koruny. Vyplýva to z údajov servera Patria Online. Kurz koruny sa podľa Jany Steckerovej z Komerčnej banky už pomaly začína pripravovať na zasadnutie Českej centrálnej banky, ktoré bude 2. novembra. "Na ňom ČNB podľa nášho názoru zvýši sadzby o 25 percentuálnych bodov, a dodá tak korune impulz pre ďalšie posilňovanie," uviedla. Korune dáva výhodu značný rast českých, zvlášť krátkych, výnosov v konfrontácii s poklesom tých nemeckých, čo sa môže premietať do ďalších postupných ziskov, myslí si Tomáš Vlk z Patria Finance.