Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel chce donútiť Facebook, aby zmazal staré dáta užívateľov
5. 11. 2010
Facebook a iné sociálne siete budú musieť v blízkej budúcnosti umožniť úplné vymazanie osobných údajov užívateľov.
Vyplýva to z návrhu Európskej komisie. Facebook totiž teraz úplne vymazanie neumožňuje. Užívateľ síce môže svoj účet zrušiť, ale potom ho tiež obnoviť bez toho, aby musel nanovo zadávať všetky potrebné údaje. Jeho osobné dáta si tak stránka ďalej ponecháva.
Česko uľahčilo podnikanie, ale za Slovenskom zaostáva
4. 11. 2010
Česká republika za posledný rok uľahčila podnikanie a v rebríčku Doing Business 2011, ktorý zostavuje Svetová banka v spolupráci s Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC), sa posunula na 63. miesto.
Oproti predchádzajúcemu roku je to postup o 19 miest, čo je najväčší skok zo všetkých 183 krajín, ktoré na zozname figurujú. Napriek zlepšeniu však Česká republika zostáva ďaleko za Slovenskom a vedie si skoro najhoršie z celej Európskej únie. Ekonomiky, ktoré sú najviac zasiahnuté finančnou krízou, predovšetkým vo východnej Európe, sa v poslednom roku zamerali na reformu regulačného rámca, aby malým a stredným podnikom uľahčili tvorbu pracovných príležitostí.
Splácanie štátneho dlhu sa predraží
3. 11. 2010
Obavy, že dohoda sammitu EÚ by mohla na trhoch spustiť paniku kvôli prípadnému bankrotu zadlžených štátov, sa začínajú napĺňať.
Kompromis, ktorý počíta s náhradou za záchranný fond eurozóny, ktorého platnosť vyprší v roku 2013, na trhoch prudko zdvihol výnosy u štátnych dlhopisov. Pre veľa krajín sa tak financovanie štátneho dlhu výrazne predražilo. Investori sa boja, že záchranný fond eurozóny nahradí mechanizmus riadeného bankrotu, ktorý navrhuje Nemecko. Prípadných bankrotov by sa mali zúčastniť aj investori, ktorí by museli odpísať časť investícií do dlhopisov problémovej krajiny.
Ďalšia časť pôžičky Rumunsku
2. 11. 2010
Misia Medzinárodného menového fondu (MMF), v pondelok odsúhlasila pre Rumunsko uvoľnenie ďalšej pôžičky vo výške 900 miliónov eur, z balíka medzinárodnej finančnej pomoci krajine, v celkovej sume 20 miliárd eur.
Ďalších 1,15 miliardy eur by mala Bukurešti v najbližšej dobe uvoľniť aj Európska komisia. Rumunsko podľa misie MMF plní podmienky úverovej pomoci, ktoré spočívajú predovšetkým v ozdravovaní verejných financií. Vláda výrazne znížila mzdy vo verejnom sektore a plánuje zvýšenie dane z pridanej hodnoty, aby v tomto roku znížila deficit verejných financií podľa dohody s MMF a EÚ na 6,8 % hrubého domáceho produktu z vlaňajších 7,2 %.