Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dlh európskych energetických firiem kvôli kríze prudko rastie
18. 7. 2022
Ak sa vyššie náklady firiem prenesú na spotrebiteľa, je pravdepodobné, že európske domácnosti budú za energie platiť aj 470 eur mesačne. Európske energetické spoločnosti sa výrazne zadlžujú, aby pokryli vyššie náklady spôsobené rastom cien ropy a zemného plynu.
Celkový dlh firiem stúpa od pandémie a tento rok už vzrástol na viac ako 1,7 bilióna eur. To je nárast o viac ako 50 percent oproti stavu pred rokom 2020, uviedla agentúra Bloomberg.
Najnovšie sa zdá, že nemecká spoločnosť Uniper, najväčší odberateľ ruského plynu, bude potrebovať asi deväť miliárd eur. Česká energetická spoločnosť ČEZ získa od štátu tri miliardy eur, aby zvládla energetickú krízu. Celý sektor by mal potom získať najmenej 24 miliárd eur.
Za prvých šesť mesiacov tohto roku vydali energetické firmy v regióne dlhopisy za 45 miliárd eur. Získali aj úvery za 72 miliárd eur.
Ak bude energetickým spoločnostiam umožnené preniesť vyššie náklady na plyn na spotrebiteľov, tak analytici investičnej banky Goldman Sachs počítajú s tým, že európske domácnosti budú musieť za elektrinu a plyn platiť 470 eur mesačne. To je o 290 percent viac ako v polovici roku 2020.
Fínsko bojuje s rekordnou infláciou
15. 7. 2022
Inflácia vo Fínsku zrýchlila minulý mesiac na takmer osem percent a dosiahla najvyššiu úroveň za viac než 38 rokov. Veľkou mierou sa pod to podpísali náklady na dopravu a ceny potravín, ktorých rast dosiahol rekordnú úroveň. Informovali o tom portály RTTNews a tradingeconomics.
Spotrebiteľské ceny vo Fínsku vzrástli v júni medziročne o 7,8 percenta po májovom raste o sedem percent. Júnový rast cien predstavuje najvyššiu medziročnú infláciu v krajine od apríla 1984.
Vývoj cien výrazne ovplyvnil rast cien potravín a nealkoholických nápojov. Tie sa zvýšili o rekordných 10,9 percenta. Výrazne rástli aj náklady na bývanie 8,5 percenta, najmä však náklady na dopravu. Tie sa zvýšili o 19 percent, čo ovplyvnil najmä rast cien pohonných látok.
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa spotrebiteľské ceny vo Fínsku zvýšili v júni o 0,7 percenta. Tempo rastu sa tak v porovnaní s medzimesačným vývojom v máji prudko spomalilo, keď v máji oproti aprílu vzrástli ceny o 1,3 percenta.
V
Počas júna sa v EÚ predalo najmenej áut za 26 rokov
15. 7. 2022
Ekonomická neistota vyvolaná vojnou a prudký nárast cien, ktorý spôsobila, rovnako ako stúpajúce úrokové sadzby môžu brániť oživeniu predaja áut aj v budúcnosti.
Predaj áut v Európskej únii (EÚ) v júni aj za celý prvý polrok klesol, keďže výrobcov naďalej trápil nedostatok komponentov, ktorý obmedzoval ich produkciu. Ukázali to v piatok údaje Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA). TASR správu prevzala z AFP.
Vzhľadom na nedostatok čipov, ktorý stále brzdí výrobu, sa počet nových zaregistrovaných áut v EÚ v júni znížil, už 11. mesiac v rade, a to o 15,4 percenta na 886 510 kusov. To bol najmenší počet predaných áut pre tento mesiac od roku 1996.
K poklesu prispeli všetky štyri hlavné trhy EÚ, pričom najstrmšie sa znížil odbyt vozidiel v Nemecku (-18,1 percenta), po ktorom nasledovali Taliansko (-15 percent) a Francúzsko (-14,2 percenta). Španielsko zaznamenalo miernejší pokles (-7,8 percenta).
V
Európske akcie oslabili, rastúce ceny energií umocňujú obavy z inflácie
8. 7. 2022
Najviac oslabili akcie ropných a plynárenských spoločností. Môže za to najmä štrajk nórskych zamestnancov plošín, ktorí požadujú zvýšenie miezd pre vysokú infláciu v krajine.
Kvôli obavám z recesie sa prepadol tiež kurz eura. Paneurópsky index STOXX Europe 600 má za sebou najhorší deň za viac ako dva týždne. Odpísal 2,1 percenta a obchodovanie uzavrel na 400,68 bodu.
Hlavný index DAX burzy vo Frankfurte nad Mohanom klesol o 2,91 percenta na 12.401,20 bodu.
Najviac oslabili akcie ropných a plynárenských spoločností. Zamestnanci plošín na ťažbu ropy a zemného plynu z mora začali dnes v Nórsku štrajk, ktorý by do soboty mohol znížiť ťažbu ropy v krajine o 15 percent a ťažbu plynu o štvrtinu. Vývoz plynu by sa potom mohol znížiť až o 56 percent.
V