Európska centrálna banka znižuje úrokové sadzby
29. 5. 2024
Hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky potvrdil reguláciu úrokových sadzieb.
Európska centrálna banka (ECB) je pripravená od budúceho týždňa začať s redukciou úrokových sadzieb. Povedal to v rozhovore pre britský denník Financial Times hlavný ekonóm ECB Philip Lane. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Údaje, ktoré v súčasnosti máme k dispozícii, stačia na to, aby sme v prípade, že nedôjde k nečakaným prekvapeniam, terajšie úrokové sadzby zmiernili," povedal Lane.
Dodal, že ECB musela doteraz udržiavať úrokové sadzby na vysokej úrovni, aby sa ubezpečila, že inflácia bude pokračovať v spomaľovaní a nezostane zablokovaná nad úrovňou inflačného cieľa.
Ak by sa tak stalo, bolo by veľmi komplikované a pravdepodobne aj bolestivé tento stav zmeniť.
Čo sa týka ďalšieho znižovania úrokových sadzieb počas tohto roka, podľa hlavného ekonóma ECB sa bude rozhodovať na základe ďalších údajov. Ako budú prichádzať, ECB bude situáciu vyhodnocovať a stanoví, či je ďalšia redukcia adekvátna a bezpečná...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Nálada spotrebiteľov v eurozóne dosiahla najvyššiu úroveň za viac než rok
21. 4. 2023
Predbežný index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne dosiahol v apríli -17,5 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -19,1 bodu. Ekonómovia očakávali zlepšenie indexu iba na -18,5 bodu.
Nálada spotrebiteľov v eurozóne vzrástla v apríli výraznejšie, než sa čakalo, pričom sa dostala na najvyššiu úroveň za viac než rok. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené predbežné údaje Európskej komisie.
Informoval o tom portál RTTNews. Predbežný index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne dosiahol v apríli -17,5 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -19,1 bodu. Ekonómovia očakávali zlepšenie indexu iba na -18,5 bodu. Aprílová hodnota je tak najvyššia od februára minulého roka, v ktorom index spotrebiteľskej dôvery dosiahol -9,5 bodu.
V prípade širšej Európskej únie sa index spotrebiteľskej dôvery zvýšil na -18,9 bodu, čo rovnako predstavuje najlepší výsledok za posledných 14 mesiacov. V marci dosiahol -20,6 bodu. Napriek tomu obidva indexy spotrebiteľskej dôvery, pre eurozónu aj EÚ, zotrvávajú hlboko pod svojím dlhoročným priemerom.
B
(Zdroj: hnonline.sk/finweb/ekonomika/)
Európa je pri emisiách radikálna. Ekonomika sa z toho nemusí pozviechať
20. 4. 2023
Čím skôr politici donútia populáciu vymeniť vozidlá so spaľovacími motormi za elektromobily, tým to bude z hľadiska emisií horšie. Odoberať teraz batérie z Číny znamená ďalší podstatný nárast emisií, hovorí odborník na udržateľnú mobilitu.
Vlaňajšok priniesol do Európy veľa neistoty s energiami a pred zimou obavy z ich nedostatku. To sa nakoniec aj vďaka miernej zime podarilo ustáť. No úplne istá energetická budúcnosť nikoho nečaká. Ako chcú európske krajiny zvládnuť prechod na elektromobilitu so značnou záťažou pre elektrickú sieť v najbližších rokoch? Nemecko napríklad v týchto dňoch ukončilo prevádzku posledných jadrových elektrární v krajine a čoraz častejšie hovorí o dovoze elektriny z iných krajín.
Profesor Jan Macek, ktorý pôsobí v Centre vozidiel udržateľnej mobility na ČVUT, v rozhovore pre TREND tvrdí, že ak by teraz Európska únia spomalila veľmi rýchly prechod na elektromobilitu a zaradila by v tomto smere nižšiu rýchlosť, v konečnom dôsledku by tým prírode a klíme pomohla viac.
Celú profesijnú kariéru sa zaoberáte dopravnými prostriedkami a energetickými a environmentálnymi aspektmi dopravy. Ak by sme sa teraz preniesli do roku 2035, keď je naplánovaný koniec pre spaľovacie motory s výnimkami, ako to podľa vás bude vyzerať? Budú si ľudia o dvanásť rokov na sídliskách vo veľkých mestách ráno pred panelákmi spoločne nabíjať elektromobily?
Pevne dúfam, že sa uplatní zdravý rozum a nejaké korekčné mechanizmy. Samozrejme, reguláciou siete sa dá dosiahnuť všeličo. Ak by to fungovalo ako kedysi, tak by bol odber v noci malý. Dnes sa v noci umýva riad v umývačkách, perie sa a mal by sa nabíjať elektromobil. S obnoviteľnými zdrojmi sa to však pri akumulácii energie komplikuje, nehovoriac o zimnom období.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/ekonomika/)
Priemyselná produkcia v eurozóne rástla vo februári výraznejšie, než sa čakalo
14. 4. 2023
Priemyselná produkcia v krajinách eurozóny vzrástla vo februári oproti predchádzajúcemu mesiacu o 1,5 percenta po tom, ako v prvom mesiaci roka dosiahol medzimesačný rast po revízii smerom nahor jedno percento. Priemyselná produkcia v eurozóne pokračovala vo februári v raste, pričom tempo rastu sa zrýchlilo a prekonalo očakávania trhov. Prispela k tomu najmä produkcia v oblasti kapitálových tovarov a tovarov krátkodobej spotreby.
Poukázal na to vo štvrtok v rýchlom odhade štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Priemyselná produkcia v krajinách eurozóny vzrástla vo februári oproti predchádzajúcemu mesiacu o 1,5 percenta po tom, ako v prvom mesiaci roka dosiahol medzimesačný rast po revízii smerom nahor jedno percento. Predbežný odhad Eurostatu z polovice marca uvádzal rast produkcie o 0,7 percenta. K zrýchleniu rastu priemyselnej výroby prispeli najmä kapitálové tovary, ktorých produkcia vzrástla o 2,2 percenta. V januári zaznamenali iba minimálny rast na úrovni 0,1 percenta. Výrazný rast zaznamenala aj produkcia tovarov krátkodobej spotreby (1,9 percenta), ktorá v prvom mesiaci roka klesla (-2,1 percenta).
S
Miliardy z eurofondov môžu prepadnúť
13. 4. 2023
Do konca roka musíme denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur. Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každý v hodnote 500 miliónov eur. Slovensko musí do konca roka denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur z eurofondov. V stredu na to upozornil podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady Richard Raši na tlačovej konferencii. Krajine podľa predstaviteľov strany hrozí, že bude Európskej únii vracať rovnako veľký balík peňazí, ako je v pláne obnovy.
„Máme nevyčerpaných približne 5,49 miliardy eur a ak by sme ich chceli vyčerpať všetky, každý deň vrátane víkendov a sviatkov by sme museli čerpať viac ako 20 miliónov eur," upozornil Raši. Dodal tiež, že za prvý štvrťrok Slovensko vyčerpalo 414 miliónov eur, takže čerpanie vychádza na 4,6 milióna eur denne.
Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každá v hodnote 500 miliónov eur, a 80 okresných po 50 miliónov eur. Vyzval dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ale aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite prevzali kroky, ako krízové riadenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR či vymenovanie úradníckej vlády.
Odborník strany na samosprávy Michal Kaliňák upozornil, že neminuté eurofondy treba bezodkladne presunúť do projektov, ktoré sa dajú ihneď uskutočňovať. „Máme v havarijnom stave 1 771 mostov, na dobudovanie vodovodov a kanalizácií potrebujeme viac ako štyri miliardy eur a my ideme tieto peniaze vracať do Bruselu," dodal.
S