Európska centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby
13. 9. 2024
ECB je odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %. Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávania znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Inflácia v regióne klesá, a preto chce tak podporiť vlažný rast ekonomiky eurozóny nižšími nákladmi na pôžičky. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.
Rada guvernérov rozhodla o znížení kľúčovej sadzby z vkladov na 3,5 % z 3,75 %. A zredukovala aj úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie na 3,65 % a jednodňové refinančné operácie na 3,90 %. ECB je naďalej odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %, pričom úrokové sadzby bude upravovať na základe údajov a podmienok v ekonomike bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb. Pokiaľ ide o infláciu, ECB potvrdila predchádzajúce prognózy a naďalej predpokladá, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2024 v priemere 2,5 % a postupne klesne na 2,2 % v roku 2025 a na 1,9 % v roku 2026.
Predpokladá tiež, že jadrová inflácia bez nestálych cien energií a potravín klesne z 2,9 % na 2,3 % v roku 2025 a na 2 % v roku 2026, a to aj napriek mierne vyššej inflácii v sektore služieb.
Banka však mierne zhoršila prognózy pre ekonomiku. Najnovšie predpovedá v roku 2024 rast hospodárstva eurozóny o 0,8 % namiesto o 0,9 % v júnovej prognóze. A v nasledujúcom roku očakáva rast ekonomiky o 1,3 %, a nie o 1,4 %. Len odhad na rok 2026 ponechala bez zmeny na úrovni 1,6 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Čerpanie starých eurofondov sa oproti júlu mierne zvýšilo
11. 9. 2024
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky. Z desiatich operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 boli schválené prostriedky vo výške vyše 15,417 miliardy eur. Predstavuje to čerpanie na úrovni 106,32 %. Vyplýva to z informácie o čerpaní eurofondov k 31. augustu tohto roka, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky v minimálnej výške 286,20 milióna eur. Z toho najviac v OP Integrovaná infraštruktúra (144,63 milióna eur), OP Kvalita životného prostredia (50,79 milióna eur) a OP Ľudské zdroje (73,06 milióna eur).
„Celková dodatočná alokácia REACT-EU pre Slovensko predstavuje 722,25 milióna eur. Schválené boli prostriedky vo výške 726,88 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100,64 %,“ priblížil rezort financií.
Koncom minulého roka sa skončilo oprávnené obdobie 2014 - 2020, v rámci ktorého mohli byť uhradené výdavky prijímateľmi. V tomto roku naďalej pokračuje proces spracovávania týchto výdavkov na príslušných ministerstvách a na MF SR. „V súlade s legislatívou EK a národnou legislatívou budú výdavky deklarované na EK prioritne v tomto roku. Lehota zo strany EK je predĺžená až do 31. júla 2025,“ dodal rezort financií. Finálna úroveň čerpania bude podľa MF SR známa po uzatvorení programového obdobia na základe predloženia záverečných žiadostí o platbu a záverečných účtov, ktoré budú EK predložené v platných termínoch.
S
Trestné právo po novom
30. 8. 2024
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. K zmene dochádza v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné vykonať legislatívne zmeny v Trestnom zákone zamerané na problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Ďalej bolo potrebné reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 týkajúci sa zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj na aj na tento nález nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a záverečné rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie. Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa zaviedla úprava sadzieb trestu odňatia slobody vybraných skutkových podstát niektorých trestných činov podľa štandardov smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, a to napriek tomu, že nejde o trestné činy, ktoré sú transpozičné vo vzťahu k uvedenej smernici.
K
Európska centrálna banka (ECB) považuje september za vhodný čas na prehodnotenie menovej politiky
26. 8. 2024
Príliš dlhé udržiavanie sadzieb na vysokej úrovni by podľa predstaviteľov ECB mohlo poškodiť ekonomiku. Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) na svojom zasadnutí minulý mesiac pristúpili k opatrnosti pri rozhodovaní o znížení úrokových sadzieb. Naznačili, že svoj postoj môžu prehodnotiť v septembri. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na zverejnený protokol z júlového zasadnutia.
ECB v júli ponechala sadzby nezmenené a poskytla len málo signálov o budúcich opatreniach v oblasti menovej politiky, a to aj napriek rastúcim očakávaniam trhov, že 12. septembra by mohla znížiť sadzby. Účastníci zasadnutia konštatovali, že príliš dlhé udržiavanie sadzieb na vysokej úrovni by mohlo poškodiť ekonomiku. Protokol naznačil, že septembrovú schôdzku považujú za ideálny čas na prehodnotenie miery reštriktívnej menovej politiky, pričom zdôraznili, že je dôležité pristupovať k tejto otázke s otvorenou mysľou.
Rada guvernérov ECB v júli podľa očakávaní ponechala sadzby na nezmenenej úrovni. Kľúčová sadzba tak naďalej dosahuje 4,25 %. Inflácia v eurozóne síce citeľne spomalila a v júni dosiahla 2,5 %, naďalej sa však držala nad inflačným cieľom centrálnej banky. ECB pritom očakáva, že celoročný priemer v roku 2024 by mal dosiahnuť 2,5 % a v budúcom roku 2,2 %.
S
EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S