Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb
18. 11. 2022
Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Dokonca možno bude nútená utlmiť ekonomickú aktivitu, aby dostala pod kontrolu infláciu, uviedla v piatok šéfka ECB Christine Lagardová bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb a signalizovala, že ECB bude ako svoj hlavný nástroj preferovať zvyšovanie sadzieb pred znižovaním bilancie. Informujeme o tom na základe správy agentúry Reuters.
ECB od júla zvýšila úrokové sadzby o 200 bázických bodov. Hlavným dôvodom je snaha o spomalenie inflácie. ECB tiež signalizovala, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a že v redukcii portfólia dlhopisov v objeme 5 biliónov eur.
"Očakávame ďalšie zvyšovanie sadzieb," uviedla Lagardová, podľa ktorej zrejme nebude stačiť ukončenie akomodácie v nastavení menovej politiky. To znamená, že sa pravdepodobne bude musieť dostať do reštriktívneho pásma.
"Úrokové sadzby sú a zostanú hlavným nástrojom prispôsobovania našej menovej politiky," uviedla šéfka ECB. To podľa nej potvrdzuje, že úrokové sadzby sú najefektívnejším nástrojom menovej politiky. Zároveň je však potrebná "normalizácia bilancie uváženým a predvídateľným spôsobom".
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozónu ohrozuje deflácia
16. 6. 2009
Eurozóna stojí na kraji deflačnej priepasti a rizík s ňou súvisiacich. Svoju prvú defláciu by mala zaznamenať už cez leto. Inflácia na Slovensku aj ďalej klesá. Ceny tovarov a služieb podľa metodiky Európskej únie v máji spomalili tempo medziročného rastu na historické minimum 1,1 %.
Medziročná miera inflácie v eurozóne poklesla v máji na
0,0 % z aprílových 0,6 %. V máji minulého roku to bolo 3,7 %. V rámci celej
Európskej únie (EÚ) sa medziročná inflácia v máji znížila na 0,7 % z aprílových
1,3 %, zatiaľ čo v máji 2008 to boli 4 %. Informoval o tom dnes Európsky
štatistický úrad Eurostat.
Najväčším dôsledkom hospodárskej krízy je
výrazne znížený dopyt po tovaroch a s ním prichádza podpora predaja produktov
najčastejšie znižovaním cien. Leto 2009 tak bude pre Eurozónu pravdepodobne
nielen letom s jednou najvážnejších povojnových recesií, ale aj letom s prvou
defláciou.
Európska centrálna banka varuje pred umelým udržiavaním pracovných miest
15. 6. 2009
V mnohých prípadoch ide podľa nej len o priveľkú fiškálnu záťaž bez tvorby pridanej hodnoty v podobe nových investícií, vďaka ktorým by obnova hospodárstva prebehla rýchlejšie.
Na niektoré opatrenia v podobe skráteného pracovného
času či nútených dovoleniek pre krátkodobé odstavenie výroby sa ECB pozerá
kriticky. Pre firmy, ktoré sa snažia
zachrániť svoju pracovnú silu sú síce "efektívnym nástrojom", ale len
v prípade, že hospodársky pokles bude trvať kratšie.
Ekonomika eurozóny sa podľa prognóz ECB
prepadne o 5,1 % (predchádzajúci odhad hovoril o 3,2 %). K rastu hospodárstva môže dôjsť podľa prognóz
v polovici budúceho roka. ECB preto vyzýva štáty k prehodnoteniu opatrení,
ktoré sú fiškálnou záťažou a s predlžujúcou sa recesiou môžu spôsobiť, že
adapatovať sa na zmenené hospodárske prostredie nebudú schopné ani firmy, ani
pracovná sila. Preto je podľa ECB dôležité, aby sa zamestnanci dokázali presúvať
do iných podnikov a sektorov, ktoré sa vo fáze obnovy stali výhodnou dlhodobou
a stabilnou investičnou príležitosťou.
Windows 7 bez internetového prehliadača
12. 6. 2009
Americký softvérový gigant Microsof sa rozhodol, že bude do krajín EÚ dodávať operačný systém Windows 7 bez internetového prehliadača MS Internet Explorer. Firma si takto chce nakloniť Európsku komisiu.
Tá v súčasnosti
skúma otázku, či pravidlá hospodárskej súťaže Microsoft dlhodobo
neporušuje predajom operačných systémov
s prehliadačom.
Brusel chce, aby Microsoft
pri inštalácii systému Windows 7 ponúkal užívateľovi na výber zo zoznamu
internetových prehliadačov. Zákazník by
podľa Komisie mal mať právo
slobodne si zvoliť automatickú inštaláciu akéhokoľvek prehliadača, či už
Exploreru alebo produktu konkurencie.
Požiadavka Komisie sa týka najmä malopredaja operačných
systémov, ktorý sa na celkovom predaji podieľa len 5 %. Zvyšných 95 % nakupujú výrobcovia počítačov, ktorí do svojich produktov
inštalujú ako Windows, tak i ďalší softvér, ktorý ponúkajú v konfigurácii
konkrétneho produktu, teda v prípade požiadavky zákazníka aj alternatívny
prehliadač.
Microsoft sa rozhodol, že maloodberateľom bude predávať
takú verziu operačného systému, ktorá
nebude obsahovať žiadny prehliadač.
Pokiaľ ide o ponúkanie operačného systému Windows 7 pre
veľkoodberateľov, Komisia v tejto
otázke zaujala pozitívny postoj. Výrobcovia PC sa budú môcť rozhodnúť, či
nainštalujú Internet Explorer, ktorý bude Microsoft distribuovať zadarmo, iný
prehliadač alebo viacero prehliadačov.
Európska Exekutíva volí ostrejší tón stanoviska pokiaľ ide o
súčasné skúmanie možného zneužitia dominantného postavenia. Komisia bude
prihliadať predovšetkým na dlhodobé správanie sa Microsoftu.
Medzinárodný rozruch okolo našich emisných povoleniek
11. 6. 2009
Problematický obchod s emisnými povolenkami nám môže zablokovať šance na post komisára pre energetiku.
Predaj slovenských emisných povoleniek tajomnej firme
Interblue Group nerezonuje už iba na slovenskej vnútropolitickej scéne. Obchod
s tak nízkou cenou údajne nahneval aj niektorých našich partnerov v EÚ, najmä
severské krajiny.
Za tonu emisií dostala slovenská vláda 5 €. Český exminister životného prostredia
povedal, že jeho vláda Japonsku predala tonu emisií za minimálne dvojnásobok.
Upozornil zároveň, že podobné transakcie za dampingovú cenu majú negatívny vplyv na trh s CO2 a znižujú
efekt Kjótskeho protokolu.
Znepokojenie podľa zdroja z prostredia EK vyvoláva práve tento bod. Slovenský obchod je
relatívne malý. K problému však dôjde,
keď ho zopakujú krajiny s omnoho väčšími objemami emisií. Napríklad Ukrajina.
Boj proti klimatickým zmenám nastupujúce Švédske
predsedníctvo zaradilo medzi svoje
priority. Kodanské rokovania o medzinárodnej klimatickej dohode, ktorá má
nahradiť Kjóto, sa budú uzatvárať v decembri a ich úspech je pre EÚ politickou
prioritou.
Ak ruch okolo nášho emisného obchodu cez leto neutíchne, témy
sa v Európskom parlamente môžu chytiť
predovšetkým europoslanci zo skupiny Zelených. Keďže klimatická politika je
úzko prepojená s energetikou, naše šance získať post komisára pre energetiku by
sa výrazne znížili. Podľa zdroja z prostredia EK by takýto kandidát pre
akéhokoľvek predsedu Komisie predstavoval prílišné riziko, pretože by nemal
šancu prejsť hearingom (vypočutím) pred Európskym parlamentom.