Európa je pri emisiách radikálna. Ekonomika sa z toho nemusí pozviechať
20. 4. 2023
Čím skôr politici donútia populáciu vymeniť vozidlá so spaľovacími motormi za elektromobily, tým to bude z hľadiska emisií horšie. Odoberať teraz batérie z Číny znamená ďalší podstatný nárast emisií, hovorí odborník na udržateľnú mobilitu.
Vlaňajšok priniesol do Európy veľa neistoty s energiami a pred zimou obavy z ich nedostatku. To sa nakoniec aj vďaka miernej zime podarilo ustáť. No úplne istá energetická budúcnosť nikoho nečaká. Ako chcú európske krajiny zvládnuť prechod na elektromobilitu so značnou záťažou pre elektrickú sieť v najbližších rokoch? Nemecko napríklad v týchto dňoch ukončilo prevádzku posledných jadrových elektrární v krajine a čoraz častejšie hovorí o dovoze elektriny z iných krajín.
Profesor Jan Macek, ktorý pôsobí v Centre vozidiel udržateľnej mobility na ČVUT, v rozhovore pre TREND tvrdí, že ak by teraz Európska únia spomalila veľmi rýchly prechod na elektromobilitu a zaradila by v tomto smere nižšiu rýchlosť, v konečnom dôsledku by tým prírode a klíme pomohla viac.
Celú profesijnú kariéru sa zaoberáte dopravnými prostriedkami a energetickými a environmentálnymi aspektmi dopravy. Ak by sme sa teraz preniesli do roku 2035, keď je naplánovaný koniec pre spaľovacie motory s výnimkami, ako to podľa vás bude vyzerať? Budú si ľudia o dvanásť rokov na sídliskách vo veľkých mestách ráno pred panelákmi spoločne nabíjať elektromobily?
Pevne dúfam, že sa uplatní zdravý rozum a nejaké korekčné mechanizmy. Samozrejme, reguláciou siete sa dá dosiahnuť všeličo. Ak by to fungovalo ako kedysi, tak by bol odber v noci malý. Dnes sa v noci umýva riad v umývačkách, perie sa a mal by sa nabíjať elektromobil. S obnoviteľnými zdrojmi sa to však pri akumulácii energie komplikuje, nehovoriac o zimnom období.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/ekonomika/)
Chystá sa veľká legislatíva pre roboty
28. 3. 2017
Poslanci Európskeho parlamentu vo februári vyzvali Európsku komisiu, aby vytvorila legislatívu pre roboty. Upravovať má prípadné škody, ktoré by roboty spôsobili a dotknúť sa má aj umelej inteligencie. Na úrovni Únie sa právnym otázkam robotiky venuje pozornosť už takmer dva roky. Vtedy Výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti zriadil pracovnú skupinu pre robotiku a umelú inteligenciu.
Europoslanci teraz navrhujú napríklad povinné poistenie za škodu a vytvorenie doplnkového fondu, z ktorého by sa vyplácali kompenzácie obetiam nehôd spôsobených autonómnymi vozidlami. „Oblasť robotiky je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Novou legislatívou chceme zabezpečiť, aby boli novo vyvíjané roboty bezpečné a nemohli slúžiť na kriminálne účely alebo na ubližovanie ľuďom. Človek musí byť vždy ten, kto rozhoduje nad robotmi,“ tvrdí na margo požadovanej legislatívy slovenský poslanec Ivan Štefanec. Vo februárovom uznesení sa tiež navrhlo vytvorenie etického kódexu pre výskumníkov a dizajnérov, aby boli roboty a ich využitie v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Keďže europoslanci schválili legislatívne uznesenie, eurokomisia sa ním musí zaoberať. Otázne však stále ostáva to, aké právne postavenie sa robotom prizná. V hre je status takzvanej e-osoby s e-subjektivitou, čo by mohlo znamenať, že robot bude považovaný za akúsi právnickú osobu s právami aj povinnosťami.
Zatiaľ čo v Európe sa veľká robolegislatíva ešte len chystá, v americkom štáte Virginia bude prvý takýto zákon platiť už v júli. Historicky prvý robotický zákon na svete určuje firmám podmienky na použitie takzvaných donáškových robotov. Tie začínajú byť atraktívnou voľbou pre rôzne stravovacie prevádzky. Podľa zákona rýchlosť takéhoto „nosiča pizze“ nesmie presiahnuť 16 km za hodinu a jeho celková hmotnosť nemôže prekročiť 23 kilogramov. Pohyb robotov bude v štáte možný len po chodníkoch, prechodoch pre chodcov a cestách určených pre ľudí či cyklistov. Robot musí byť ovládateľný človekom, ktorý zaň bude niesť aj zodpovednosť.
zdroj: hnonline.sk
Nemeckým firmám chýbajú IT špecialisti
21. 3. 2017
Problém s nedostatkom odborníkov v oblasti informačných technológií sa v Nemecku priostril. Nová štúdia na tému digitalizácie zistila, že kým doteraz mali tento problém najmä malé a stredné podniky, najnovšie s ním zápasia aj veľké spoločnosti.
DI podľa vlastných výpočtov uvádza, že vlani bolo pre informatikov k dispozícii celkovo 28-tisíc voľných pracovných miest, čo je medziročne o 23 percent viac. "To znamená, že na každého nezamestnaného informatika pripadá 3,5 voľného miesta," tvrdí Westerkamp. Mnohí odborníci počítajú so zhoršením situácie. To prináša riziko zintenzívnenia trendu, keď sa IT služby presúvajú do zahraničia, alebo sa firmy týchto činností úplne zbavujú. Najväčšou výzvou pre firmy už nie je technologické zvládanie procesov, ale vývoj a implementácia vhodných nových podnikateľských modelov. Z medzinárodného hľadiska tu Nemecko výrazne zaostáva. "Musíme začať v oveľa väčšej miere rozmýšľať v medziach digitálnych podnikateľských modelov," hovorí Westerkamp. Tohtoročný päťdňový CeBIT sa zameria najmä na prezentáciu konkrétnych spôsobov použitia nových technológií, napríklad robotov, umelej inteligencie a dronov. Na veľtrhu sa zúčastňuje vyše 3-tisíc vystavovateľov zo 70 krajín a organizátori očakávajú zhruba 200-tisíc návštevníkov.
zdroj: hnonline.sk
Štáty únie nemusia udeliť humanitárne víza všetkým
7. 3. 2017
Členské štáty EÚ nemajú povinnosť udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú potom na ich území podať žiadosť o azyl, rozhodol dnes Európsky súdny dvor (ESD). Verdikt zaznel v rámci sporu sýrskej rodiny s Belgickom, ktoré jej odmietalo vydať víza argumentujúc, že by tým vznikol precedens a stratilo by kontrolu nad svojimi hranicami.
ESD sa vyjadril v spore medzi sýrskou rodinou z Aleppa a belgickým štátnym tajomníkom pre migráciu a azyl Théom Franckenom. Sýrska rodina požiadala v libanonskom Bejrúte na belgickej ambasáde o humanitárne víza s cieľom dostať sa do Belgicka, kde jej rodina v meste Namur sľúbila poskytnúť útočisko. Proti udeleniu víz sa ale postavil Théo Francken, hoci mu to po sťažnosti rodiny prikázal súd. Belgický štátny tajomník tvrdil, že udelenie víz by bolo "nebezpečným precedensom" a inšpirovalo by ďalších ľudí na Blízkom východe, ktorí by začali hromadne žiadať o víza na belgických ambasádach v Bejrúte a Ankare. Po príchode na územie Belgicka by mohli požiadať o azyl, čím by podľa neho krajina stratila kontrolu nad svojimi hranicami. Po niekoľkomesačnom právnom spore sa spor dostal až na ESD, ktorý dnes rozhodol, že štáty nemajú povinnosť v podobných prípadoch udeliť víza. Dal teda za pravdu Franckenovi. Jeho úrad tvrdil, že členské štáty nie sú povinné pustiť na svoje územie všetky osoby, ktoré sú v kritickej humanitárnej situácii.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia v eurozóne vzrástla na štvorročné maximum
2. 3. 2017
Tempo medziročnej inflácie sa vo februári zvýšilo na 4-ročné maximum. Motorom rastu cien bolo zdraženie energií a potravín.
Index spotrebiteľských cien sa v eurozóne vo februári 2017 medziročne zvýšil o 2 percentá po 1,8-percentnom náraste v januári, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom prvom odhade. Najprudšie sa vo februári zvýšili ceny energií, ktoré vyskočili o 9,2 percenta po 8,1-percentnom náraste v januári. Potraviny, alkohol a tabak zdraželi o 2,5 percenta (v januári +1,8 percenta). Ceny služieb stúpli o 1,3 percenta (+1,2 percenta) a priemyselné tovary bez energií o 0,2 percenta (+0,5 percenta). Februárový nárast spotrebiteľských cien v podstate zodpovedá inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB). ECB garantuje cenovú stabilitu pri medziročnej miere inflácie tesne pod dvomi percentami.
zdroj: hnonline.sk