Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Väčšina únie padla. Slovensko sa drží v pásme rastu
16. 5. 2013
Slovenská ekonomika rástla piatym najrýchlejším tempom v EÚ.
Väčšina krajín ukázala červené čísla rastu. Najväčší pokles HDP zaznamenali problémové krajiny eurozóny - Grécko, Cyprus a Portugalsko. V červenom pásme sa ocitla aj ČR.
Z najväčších európskych ekonomík sa do mínusu dostalo už aj Nemecko (-0,3 percenta). Ekonomika Slovenska vzrástla medziročne tempom 0,9 percenta. V menovom bloku je tak po Estónsku druhou najrýchlejšie rastúcou krajinou.
Dôvera v Európsku úniu klesá
14. 5. 2013
Dôvera v EÚ je medzi jej obyvateľmi stále nižšia, pričom najskeptickejší sú Gréci a najoptimistickejší Nemci.
Úniu pozitívne vníma v priemere 45 percent Európanov, minulý rok to však bolo až 60 percent. V Grécku EÚ verí len 33 percent opýtaných. Najväčší pokles zaznamenali vo Francúzsku - zo 60 percent minulý rok na 41 percent v súčasnosti.
Výroba centových euromincí je stratová
14. 5. 2013
Od januára 2002 členské štáty eurozóny vyrobili vyše 45,8 miliardy kusov jednocentových a dvojcentových euromincí.
EK navrhla štyri scenáre budúcnosti jednocentových a dvojcentových euromincí.
Komisár EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti uviedol, že EK uskutočnila sériu konzultácií so združeniami zamestnávateľov a spotrebiteľov, štátnymi pokladnicami a centrálnymi bankami, pričom snahou bolo zistiť výhody a nevýhody stiahnutia euromincí s najmenšou nominálnou hodnotou z obehu.
Takmer dve tretiny mladých Grékov sú bez práce
10. 5. 2013
Nezamestnanosť mladých v Grécku vo februári stúpla na rekordných 64 %, čo je dôkazom zlého stavu ekonomiky napriek známkam zlepšenia podnikateľskej nálady.
Atény už znížili minimálnu mzdu pre ľudí do 25 rokov o 32 % na približne 500 eur v snahe motivovať zamestnávateľov. Počet mladých ľudí bez práce však naďalej stúpa, a to napriek náznakom toho, že to najhoršie majú Gréci už za sebou.