Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Do konca tohto roku musíme využiť ešte 1,42 mld. eur z EÚ
12. 3. 2013
Slovensko musí zo zdrojov EÚ do konca tohto roku dočerpať záväzky rokov 2010 a 2011 v objeme 1,418 mld. eur v siedmich z jedenástich operačných programov.
Najviac z tejto sumy treba ešte použiť na projekty v programe Doprava, a to 441,354 mil. eur.
Vyplýva to zo stavu čerpania európskych štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v končiacom sa programovom období 2007 až 2013 ku koncu februára.
V programe Informatizácia spoločnosti zostáva v tomto roku vyčerpať ešte vyše 290 mil. eur, v programe Životné prostredie 245,685 mil. eur, v programe Výskum a vývoj viac ako 237 mil. eur a v programe Vzdelávanie 184,617 mil. eur. V programe Bratislavský kraj je potrebné využiť zvyšných 12,34 mil. eur a v programe Technická pomoc takmer 7 mil. eur
Východ Európy nemá ružové vyhliadky
8. 3. 2013
Európskemu hospodárstvu hrozí stratená dekáda.
Stredná a východná Európa je v zlej kondícii, vývoz slabne, situácia na pracovnom trhu je napätá, podnikatelia s investíciami otáľajú a rast po roku 2014 je neistý.
Negatívny vývoj sa začal v roku 2008 a medzitým sa oddelil od rozvinutých regiónov, ako sú napríklad Spojené štáty. Stredná a východná Európa je silne závislá na eurozóne, kde by mal v strednodobom horizonte podľa prognóz EK opäť nastať rast.
Existuje len skutočne málo podrobných analýz, prečo by mal v rokoch 2014 a 2015 automaticky prísť rast.
Východnú Európu čakajú všelijaké vyhliadky, len nie ružové.
Export klesá, pracovný trh je napätý, tuzemský dopyt stagnuje, respektíve klesá, banky menej požičiavajú a podnikatelia investujú len váhavo. Napriek tomu by však tento región od roku 2014 mohol opäť zaznamenať silnejší rast. Rast HDP by mohol byť v priemere 2,3 percenta, v roku 2015 potom okolo troch percent.
Schválenie rozpočtu EÚ Fico presadzuje
7. 3. 2013
Plán dlhodobého finančného balíka EÚ treba prijať, zhodli sa predsedovia vlád visegrádskej štvorky.
Na stretnutí premiérov Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska sa zúčastnili nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident François Hollande.
Lídri poukázali na to, že pripravený rozpočet EÚ na obdobie 2014 až 2020 je náročne dosiahnutým kompromisom. Sľubujú si od neho zabezpečenie stability a rastu v únii.
Rozpočet podporila aj Merkelová. Kladne k rozpočtu sa stavia aj Fico, ktorý poukázal na to, že finančná dohoda je pre Slovensko v daných podmienkach veľmi prijateľná.
Nezamestnanosť v eurozóne vzrástla na nový rekord
1. 3. 2013
Nezamestnanosť v eurozóne vzrástla v januári na nový rekord 11,9 %, keď sa počet nezamestnaných v priebehu mesiaca zvýšil o ďalších 201.000.
Nezamestnanosť rastie postupne už od polovice roku 2011 a v tomto trende bude pokračovať aj naďalej, keďže kríza v eurozóne sa neskončila. Európska komisia predpokladá, že tento rok vzrastie miera nezamestnanosti nad 12%.
Počet nezamestnaných v 17 krajinách eurozóny dosiahol v januári takmer 19 miliónov.
Najvyššia nezamestnanosť je v Grécku a Španielsku a najnižšia nezamestnanosť je v Rakúsku, Nemecku a Luxembursku .
V januári bolo v EÚ nezamestnaných okolo 26,2 milióna ľudí.