Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nové programové obdobie 2014 - 2020
12. 2. 2014
Prvé európske peniaze v novom programovom období 2014 až 2020 by Slovensko mohlo začať využívať už v tomto roku.
Odhaduje sa, že v prvom roku nového obdobia eurofondov by sa mohlo vyčerpať až 200 miliónov eur, závisieť to bude hlavne od toho, kedy budú schválené nové operačné programy. Nové operačné programy, ktoré sú najlepšie pripravené sú: Kvalita životného prostredia, Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra. Tieto by mohli míňať peniaze už v priebehu tohto roka a ostatné, čiže Výskum a inovácie, Integrovaný regionálny operačný program a Efektívna verejná správa, do konca tohto roku.
Konečnú verziu návrhu Partnerskej dohody SR na roky 2014 až 2020 by mohli poslať na formálne schvaľovanie Európskej komisii do 20. 2. 2014. Podľa rozhodnutia vlády treba poslať návrh Partnerskej dohody do Bruselu na formálne schvaľovanie do konca februára.
Pre efektívnejšie a rýchlejšie čerpanie eurofondov treba však ešte upraviť systém riadenia. Ak operačné programy alebo prioritné osi v rámci nich v určitom čase nevyužijú konkrétnu sumu, prídu o ňu.
Projekt podpory zamestnávania mladých ľudí
29. 1. 2014
Vláda je v štádiu prípravy projektu na vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí v spolupráci s Radou solidarity a rozvoja.
Zo špeciálneho programu Európskej únie sa môže čerpať v rokoch 2014 a 2015 až 200 miliónov eur, ktoré môžu byť použité na vytváranie pracovných miest, prípadne na rekvalifikáciu mladých nezamestnaných. Cieľom pripravovaného projektu záruk je, aby mladý človek do štyroch mesiacov po absolvovaní školy dostal pracovnú ponuku alebo ponuku na ďalšie vzdelávanie, prípadne rekvalifikáciu. Celkový objem finančných prostriedkov v sume 200 mil. eur vyčlenených na projekt zamestnávania mladých ľudí pozostáva z príspevku Európskej únie na tento účel vo výške 72,4 mil. eur, podobná suma pôjde z Európskeho sociálneho fondu a zvyšných približne 50 mil. eur budú prostriedky zo slovenského štátneho rozpočtu.
Prechod na euro nespôsobil nárast cien
13. 1. 2014
Euro nemá žiadny priamy dopad na cenotvorbu v danej krajine.
Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska rástli ceny po prijatí eura na Slovensku v roku 2009 len na úrovni 0,15 percenta, čo je porovnateľné s odhadmi vplyvu zavedenia eura aj v ostatných krajinách eurozóny. V prípade, že inflácia sa nemení, tak zhruba všetky zmeny cien v obchodoch súvisia s praktikami obchodníkov a so psychologickým vnímaním. Typickým príkladom môžu byť tovary s nižšou nominálnou hodnotou, a teda tendencia zaokrúhľovať nahor môže mať výrazný percentuálny dopad na konečnú cenu v eurách.
Banková únia
30. 12. 2013
Ministri financií Európskej únie sa dohodli na druhom z troch pilierov vznikajúcej bankovej únie.
Budúca banková únia má byť vybudovaná na troch pilieroch. Už od začiatku budúceho roka začne hospodárenie finančných domov kontrolovať Európska centrálna banka. Následne v roku 2015 vznikne spoločný fond slúžiaci na záchranu problémových bánk. Tretím ešte nedohodnutým pilierom je vytvorenie európskej garancie vkladov v bankách.