Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Severania poskytnú Slovákom milióny
28. 11. 2016
Až 113,1 milióna eur by malo Slovensko dostať z nórskych fondov po dnešnom podpisovaní memoranda o porozumení s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Severania sa takouto cestou snažia prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Už počas druhej etapy nórskych fondov, keď Slovensko dostalo viac ako 80 miliónov eur, sa začalo s viacerými projektmi. Úspešným bolo napríklad zriadenie centra zameraného na boj proti násiliu na ženách. „Vytvorilo sa 250 nových miest v krízových centrách pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia. Slováci sa o nórskych fondoch často dozvedia z tabúľ pred národnými pamiatkami, ktoré boli vďaka týmto príspevkom zrekonštruované. Patrí k nim Budatínsky hrad alebo sobášny palác v Bytči, ale napríklad aj bratislavská Reduta dostala v čase svojej rekonštrukcie z týchto fondov dvojmiliónový príspevok. V tretej fáze je na obnovu pamiatok vyčlenených 17,5 milióna eur. Zvyšné finančné prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti podnikania a inovácií, zmeny klímy, boja proti násiliu na ženách, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície.
hnonline.sk
Z nórskych fondov môžeme získať až 113 miliónov eur
23. 11. 2016
Slovensko v pondelok podpíše s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom memorandá o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, čím bude môcť čerpať z nórskych grantov finančné prostriedky aj v novom období.
Štátny rozpočet SR na financovanie programov rovnako ako v minulosti prispeje 15 percentami. Slovensko podpíše memorandá ako druhá krajina v poradí z celkovo 15 krajín, ktoré sú oprávnené prijať podporu z týchto finančných mechanizmov. Finančné prostriedky v novom období budú môcť byť použité na financovanie projektov v oblastiach podnikania a inovácií, zmeny klímy, kultúrneho dedičstva, boja proti rodovo podmienenému násiliu, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície. Podstatnú časť príspevku tvorí aj fond pre občiansku spoločnosť.
Miera nezamestnanosti v Británii klesla na dlhoročné minimum
16. 11. 2016
Britská nezamestnanosť padla v 3. kvartáli na najnižšiu úroveň za 11 rokov.
Miera nezamestnanosti sa za tri mesiace od júla do septembra znížila na 4,8 percent, uviedol britský štatistický úrad ONS. To bolo najmenej od 3. štvrťroka 2005. Ekonómovia počítali so stagnáciou na úrovni 4,9 percent, ako v predchádzajúcom trojmesačnom období. V rovnakom období vlani sa miera nezamestnanosti nachádzala na úrovni 5,3 percent. Zamestnanosť dosiahla od júla do septembra rekordných 74,5 percent. To bolo najviac od zverejňovania porovnateľného údaja v roku 1971. Počet ľudí bez práce v 3. štvrťroku medzikvartálne klesol o 37-tisíc na 1,60 milióna.
zdroj: hnonline.sk
Amerika rozhodla i o eurách
11. 11. 2016
Aj jeden krok amerického prezidenta dokáže výrazne ovplyvniť ekonomiku našej krajiny. Donald Trump môže Slovensku pomôcť, ale tiež ho zbaviť niekoľkých firiem či obmedziť export.
Hneď po zverejnení volebných výsledkov americký dolár oproti euru klesol. Pokračovanie tohto stavu by viditeľne pocítili mnohé slovenské firmy. Vďaka slabšiemu doláru by sme však menej vynakladali na ropu a plyn. Slovensko totiž platí za tieto suroviny Rusku v dolároch. Podľa Vozára by sa tak vykompenzovala strata za exportný výpadok a jeho vplyv na rast slovenského HDP. Exportéri majú aj ďalší dôvod na obavy. Donald Trump niekoľkokrát avizoval, že bude uprednostňovať domácu produkciu pred dovozom od zahraničnej konkurencie. Voči niektorým trhom plánuje zaviesť vyššie clo. Spomenul najmä Čínu a Mexiko, no nie je vylúčené, že Trumpovo prehodnotenie colnej poliziky môže zasiahnuť aj Slovensko.