Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Priame letecké spojenie Košíc sa opäť rozšíri, tentoraz o Istanbul
3. 3. 2016
Pravidelnú leteckú linku medzi Košicami a tureckou metropolou sa rozhodla zaviesť spoločnosť Turkish Airlines. Potvrdilo to dnes košické letisko.
poločnosť Turkish Airlines lieta do väčšieho počtu krajín ako ktorýkoľvek iný dopravca na svete. Založená bola v roku 1933, v súčasnosti je súčasťou leteckej aliancie Star Alliance. Má flotilu 304 lietadiel, lieta do 284 destinácií, z toho 49 vnútroštátnych a 235 v rámci celého sveta. Podľa prieskumu Skytrax 2015 sa stala najlepšou leteckou spoločnosťou v Európe piaty raz po sebe. Ako svoje prestupné letisko využívajú tieto aerolínie letisko Istanbul Atatürk, ktoré bolo v roku 2015 tretím najvyťaženejším európskym vzdušným prístavom s vyše 61 miliónmi cestujúcich. V súčasnosti je vo výstavbe nové istanbulské letisko, ktoré má byť otvorené v roku 2018. S plánovanou kapacitou 200 miliónov cestujúcich ročne sa má stať celosvetovým tzv. hubom číslo jeden.
zdroj: hnonline.sk
Povesť Slovenska v únii patrí medzi najslabšie
23. 2. 2016
Vo Veľkej Británii vyšiel nový prieskum verejnej mienky. Vypracoval ho Lord Ashcroft, bývalý podpredseda konzervatívcov, podnikateľ a v posledných rokoch aj rešpektovaný organizátor prieskumov verejnej mienky vo Veľkej Británii. Zúčastnilo sa ho 28-tisíc ľudí naprieč všetkými členskými štátmi a prebehol medzi 20. januárom a 1. februárom.
Slovensko má v Európskej únii v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi zlú povesť. S 51 bodmi dopadli z krajín únie rovnako Slovinci a Lotyši a horšie už iba Litva, Bulharsko a Rumunsko. Ďalšia zaujímavá otázka skúmala mieru euroskepticizmu v jednotlivých členských krajinách únie. Najviac proeurópska je Malta, až 84 percent obyvateľov ostrova vníma členstvo ich krajiny v EÚ pozitívne. Nasledujú Íri so 78 percentami.
zdroj: hnonline.sk
Na koniec Schengenu by najviac doplatilo Slovensko a Česko
16. 2. 2016
Prípadným rozpadom tzv. Schengenského priestoru by boli najviac postihnuté zo všetkých signatárskych krajín Česko a Slovensko. Dôvodom je vysoká otvorenosť oboch ekonomík a vysoký podiel obchodu s ostatnými krajinami. Najvážnejším dopadom pre Česko by bolo spomalenie pohybu tovaru, a tým exportnej konkurencieschopnosti. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank.
Dôsledky by pocítili napr. aj kamiónoví dopravcovi. Európska komisia odhadla, že by v prípade zavedenia hraníc v celom schengenskom priestore stúpli ročné náklady na jeden kamión o 55 tisíc eur. Česko sa podľa analýzy spolu so Slovenskom vyznačuje zo všetkých krajín EÚ najvyššou intenzitou pohybu tovaru cez hranice, meranú objemom exportu k HDP. Zároveň patria obe krajiny medzi šesticu krajín v EÚ, pre ktorú sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami. Schengenskú zmluvu podpísali v roku 1985 krajiny Beneluxu, Francúzsko a Nemecko a neskôr sa k nej pridali všetky krajiny kontinentálnej Európy na západ od ČR vrátane tých, ktoré nie sú členmi EÚ. Z nových členských krajín EÚ sa doteraz signatármi nestali len Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko. Kľúčovou zmenou po prijatí zmluvy bolo zrušenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, čím bol naplnený jeden zo štyroch základných princípov EÚ - voľný pohyb osôb.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko má stopnúť daňové podvody v Európskej únii
12. 2. 2016
Až 168 miliárd eur. Toľko ročne stráca Európa na daňových podvodoch. Najviac peňazí pritom mizne na dani z pridanej hodnoty. A práve zamedzenie únikov na DPH má byť podľa informácií HN jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únii. To štartuje už v júli tohto roka.
Podvodníkom by sme mali klepnúť po prstoch zjednotením daňových pravidiel v Európe. V hre je pritom viacero spôsobov, ako sa to dá dosiahnuť. Ideálne riešenie by bolo, keby podnikateľ, ktorý vyváža svoj tovar do zahraničia, neplatil DPH v cudzine, ale doma – hovorí managing partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles. Napríklad slovenská firma by pri dodaní tovaru do Česka zaplatila českú DPH, ale zdanenie by prebehlo na Slovensku. Slovensko by tak vyberalo daň pre Česko, ktorému by ju následne previedlo, vysvetľuje Serles.
zdroj: hnonline.sk