Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vzniká strana s cieľom udržať Britániu v Únii
18. 8. 2017
Bývalý šéf kancelárie britského ministra pre tzv. brexit Davida Davisa v septembri uvedie do činnosti novú politickú stranu s cieľom udržať Britániu v Európskej únii.
Podľa utorkového vyhlásenia Jamesa Chapmana, ktoré podľa agentúry AP zverejnili organizátori nadchádzajúceho Ľudového pochodu za Európu v Londýne, sa bude novozaložená strana snažiť zvrátiť proces vystúpenia Británie z EÚ bez toho, aby o tom obyvatelia museli hlasovať v druhom referende. Terajší kritik rozhodnutia opustiť EÚ, ktorý až do júna pracoval pre ministra Davisa, v tejto súvislosti vyzval vládnych i opozičných zákonodarcov s podobným zmýšľaním, aby sa k nemu pridali. Podľa AP však zatiaľ na túto výzvu nikto z nich verejne nezareagoval. Nová centristická strana s názvom Demokrati má byť oficiálne uvedená do činnosti na uvedenom podujatí v Londýne, ktoré je naplánované na 9. septembra.
zdroj: hnonline.sk
Cena bývania rastie v celej Únii
16. 8. 2017
Ceny bývania rastú v celej Európskej únii. Výnimkou nie sú ani Slováci a za bytové nehnuteľnosti platia čoraz viac. Rýchlosť zdražovania sa však u nás spomalila a je výrazne nižšia ako napríklad u susedov, v Česku. Naopak, u ostatných zahraničných susedov si ľudia za bývanie v medziročnom porovnaní zaplatia o takmer deväť percent viac ako na Slovensku.
Z údajov Európskeho štatistického úradu vyplýva, že v porovnaní s minulým rokom si zo všetkých krajín EÚ najviac za bývanie priplatili práve Česi. Medziročný nárast cien nehnuteľností sa vyšplhal až na 13 percent, pričom na Slovensku je tento rast len takmer štyri percentá. Podobná situácia ako v Česku bola na Slovensku v minulom roku, keď bol rast cien rýchlejší ako celoeurópsky priemer. Český trh ovplyvnili podobné faktory ako u nás. Jeho základom bola veľmi dobrá dostupnosť financovania bývania a tiež pozitívny ekonomický a mzdový rast. „Na Slovensku aj v Česku rástli mzdy medzi rokmi 2009 a 2014 podstatne rýchlejšie ako ceny nehnuteľností, takže sa zvýšila aj ich dostupnosť,“ uvádza Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers. Po skončení dlhovej krízy sa postupne so zrýchľovaním rastu ekonomiky vrátil dopyt, ktorý bol okrem vyšších miezd podporený aj lacnými hypotékami.
zdroj: hnonline.sk
Únia chce oslabiť štáty na trhu s elektrinou
16. 8. 2017
Slovensko i ďalšie štáty môžu stratiť časť kontroly nad trhom s elektrickou energiou. Európska únia chce zobrať rozhodnutia o jeho regulácii do vlastných rúk. Navrhuje to v smernici o vnútornom trhu s touto komoditou. Naše ministerstvo hospodárstva však tvrdí, že tak zasiahne do suverenity jednotlivých krajín.
Smernicou chce únia okrem iného centralizovať riadenie prevádzky a bezpečnosť prenosovej sústavy. To by v praxi znamenalo, že rozhodnutia o tom, koľko elektriny, odkiaľ a kedy naším vedením prejde, by záviseli od nadnárodných inštitúcií. Slovenská prenosová a elektrizačná sústava by bola priamo podriadená im. Tento krok vysvetľuje tým, že cezhraničné obchodovanie s elektrinou je čoraz častejšie a únia by mala zabezpečiť rovnaké podmienky a stabilitu. a tým aj efektívnejšie výsledky. „Nekoordinované vnútroštátne politiky v oblasti zásad pre stanovovanie distribučných taríf môžu narušiť vnútorný trh,“ varujú v dokumente.
zdroj: hnonline.sk
Kto mal dostať milióny z eurofondov?
14. 8. 2017
V eurofondovej výzve ministerstva školstva na strategický výskum získali milióny eur súkromné spoločnosti a jedna súkromná vysoká škola. Ich zoznam dnes zverejnil na webe týždenník Trend.
Rezort školstva pritom doteraz mená týchto prijímateľov peňazí nezverejnil. Rebríček Trendu obsahuje desať úspešných žiadateľov, medzi ktorými figurujú aj renomované spoločnosti. Ide konkrétne o výzvu na Dlhodobý strategický výskum za 288 miliónov eur, v ktorej mohli firmy získať 40 najviac miliónov. Víťazné firmy už boli vybrané, no zmluvy podpísať nestihli. Výzvu po spustení kauzy zrušili.
Trend zoznam firiem získal pomocou jedného zo žiadateľov, ktorý má prístup do systému ITMS. Tu sa nachádzajú informácie o podaných projektoch a ich úspešnosti.
Ktoré projekty mali získať eurofondy
Centrum vedecko-technických informácií – žiadaná dotácia 37,9 milióna eur
Beset, s.r.o. – žiadaná dotácia 34,2 milióna eur
Paneurópska vysoká škola n.o. – žiadaná dotácia 35,2 milióna eur
Slovenská agentúra životného prostredia – žiadaná dotácia 32,5 milióna eur
GA Drilling, a.s. – žiadaná dotácia 24,8 milióna eur
Nano-med, s.r.o. – žiadaná dotácia 29,3 milióna eur
Medical Vision – žiadaná dotácia 30,4 milióna eur
Soitron, s.r.o – žiadaná dotácia 27,6 milióna eur
Národné lesnícke centrum – žiadaná dotácia 27,4 milióna eur
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby – žiadaná dotácia 14,9 milióna eur
zdroj: hnonline.sk