Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Macronovo víťazstvo vystrelilo euro nahor
9. 5. 2017
Euro sa dnes nedokázalo udržať na šesťmesačnom maxime, na ktoré sa voči americkému doláru vyšplhalo v bezprostrednej reakcii na víťazstvo Emmanuela Macrona v nedeľných prezidentských voľbách vo Francúzsku. Investori totiž prikročili k vyberaniu ziskov, ktoré im rast jednotnej európskej meny priniesol.
Počas obchodovania v Ázii sa euro vyšplhalo až na 1,1023 USD. Prvýkrát od novembrových prezidentských volieb v Spojených štátoch tak prekonalo hranicu 1,10 USD. Okolo 17:00 SELČ už ale vykazovalo pokles o 0,7 percenta na 1,0927 USD. Jednotná európska mena po Macronovom víťazstve v prvom kole prezidentských volieb pred dvoma týždňami posilnila asi o tri percentá. "Euro si taký rast nemohlo udržať," uviedol podľa agentúry Reuters analytik Joe Manimbo zo spoločnosti Western Union Business Solutions. V druhom kole volieb Macron podľa očakávania porazil nacionalistku Marine Le Penovú, ktorá presadzuje odchod Francúzska z eurozóny a návrat francúzskeho franku. Pozornosť investorov sa teraz obracia späť k ekonomickým ukazovateľom a k vývoju menovej politiky v eurozóne a v Spojených štátoch. Piatkové údaje o poklese nezamestnanosti v USA podporili očakávania, že americká centrálna banka (Fed) v júni prikročí k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Medzi investormi zároveň narastá presvedčenie, že Európska centrálna banka (ECB) smeruje k opusteniu programu nákupu dlhopisov.
zdroj: hnonline.sk
Trhy si zvykajú na neistotu
4. 5. 2017
Aj napriek tomu, že zástupcovia Grécka sa s medzinárodnými veriteľmi dohodli na reformách potrebných pre schválenie dodatočnej finančnej pomoci z tretieho záchranného balíka, žiadna zo zúčastnených strán nemá vyhrané. Grécko sa zaviazalo k privatizácii štátneho majetku, zvýšeniu daní a zníženiu dôchodkov.
Všetky tieto kroky síce bude znamenať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, avšak na druhej strane utlmia spotrebu domácností, čím sa efekt prijatých reforiem zneutralizuje a verejný dlh Grécka zostane aj naďalej z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Prioritou zástupcov EÚ vyjednávaní s Veľkou Britániou o Brexite bude podľa najnovších vyjadrení téma „odstupného“ a až následne usporiadanie vzájomných vzťahov. Únia požaduje splatenie všetkých finančných záväzkov až do roku 2020. Minister pre Brexit Davis razantne odmietol rozvodový účet v objeme 100 mld. eur a pohrozil tvrdým Brexitom, ktorý by vzhľadom na vzájomnú previazanosť vzájomného obchodu nemal víťaza. Vo Francúzsku vrcholí prezidentská kampaň a kandidáti vyťahujú posledné tromfy. Predvolebné prieskumy predpovedajú jasné víťazstvo Emannuela Macrona, čo však na druhej strane môže znamenať nižšiu účasť jeho podporovateľov, čím finálny výsledok nemusí byť až tak jednoznačný. Politickej neistoty na Starom kontinente je aj naďalej dostatok, avšak aktuálny pozitívny sentiment na akciovom trhu ukazuje, že investori sa s ňou „naučili žiť“.
Krajiny EÚ prijali spoločný postup voči Londýnu v rokovaniach o brexite
2. 5. 2017
Dohoda lídrov 27 členských krajín Európskej únie na dnešnom summite o politických usmerneniach pre rokovania o brexite pre Britov znamená nemožnosť prístupu "vyberať si čerešničky z torty". Londýn musí pristúpiť na dvojfázový prístup vyrovnávania vzťahov s Bruselom.
Dohoda o usmerneniach schválila dvojfázový prístup, v rámci ktorého bude potrebné zaznamenať najskôr dostatočný pokrok pri hlavných témach rokovaní, ako sú občianske práva a finančné vyrovnanie, kým sa prikročí k druhej fáze, čiže k novej úprave obchodných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Vyjednávači EÚ najskôr dohodnú podmienky riadeného výstupu Spojeného kráľovstva z Únie s dôrazom na pobrexitovú ochranu práv občanov, podnikateľského sektora a ďalších zainteresovaných hráčov. EÚ prikročí k ďalšej fáze budúcich vzťahov s Britániou len ak sa dosiahne pokrok v uvedených prioritných témach. Základnou prioritou rokovaní o brexite bude z hľadiska EÚ recipročná ochrana práv občanov Únie v Británii a britských občanov v EÚ. Britská strana sa musí dohodnúť na splatení svojich finančných záväzkov daných v rámci členstva v EÚ ešte pred samotnou dohodou o vystúpení z Únie. O budúcom presťahovaní dvoch agentúr EÚ a ich zariadení, ktoré momentálne sídlia na území Británie, rozhodnú členské štáty EÚ. Únia bude spolupracovať s britskou stranou na tom, aby zaistila čo najbezproblémovejší spôsob ich presídlenia. Rokovacie strany musia nájsť "pružné a inovatívne" riešenie, aby predišli vytvoreniu režimu tvrdých hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko zaplatilo Bruselu desiatky miliónov eur
27. 4. 2017
Slovenská strana pochybila pri verejnom obstarávaní v projektoch Operačného programu informatizácia spoločnosti v rokoch 2007 až 2013 a Bruselu zaplatila 92 miliónov eur.
Podmienky sú pre uchádzačov diskriminačné, chýba výpočet hodnoty zákazky, problémom bola aj zmätočná lehota na dodávanie tovarov, vymenúva RTVS príklady pochybení. Úrad vlády tvrdí, že napokon bola časť z peňazí použitá v iných projektoch, čo Brusel umožňuje. Neprezradil však, ktoré konkrétne projekty museli doplatiť slovenskí daňoví poplatníci.
zdroj: hnonline.sk