Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Výpadky v rozpočte po brexite môže pokryť investičná banka
21. 3. 2018
Európska investičná banka (EIB) by mohla zvýšiť svoj podiel na rozpočet Európskej únie z troch na päť percent a pomôcť tak zaplniť rozdiel, ktorý prinesie odchod Británie z únie. V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung to uviedol viceprezident banky Alexander Stubb.
Stubb povedal, že dvojpercentný nárast znamená zvýšenie ročných príspevkov o tri miliardy eur na zhruba 7,8 miliardy eur. EIB nemôže výpadok britských prostriedkov po roku 2020 kompenzovať sama, môže ale tlak na financie zmierniť tým, že zvýši vlastný príspevok. EIB, ktorá bola založená v roku 1958, používa kapitál poskytnutý krajinami EÚ k poskytovaniu výhodne úročených úverov prevažne na veľké infraštruktúrne projekty. Akcionármi je všetkých 28 členov únie, k najväčším patrí spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom práve Británia. Očakáva sa, že Británia po brexite svoj 16 percentný podiel vráti, čo pre banku znamená výpadok až deväť miliárd eur.
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu
19. 3. 2018
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu, keďže možno nebude mať dosť času na to, aby uzavrela dohodu s Európskou úniou (EÚ) ešte predtým, ako z bloku vystúpi. Vyhlásil to v nedeľu kľúčový výbor britského parlamentu.
Výbor Dolnej snemovne pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ uviedol, že ak by sa dôležité aspekty budúcich vzťahov s EÚ nepodarilo dohodnúť do októbra, Británia by sa mala usilovať o "obmedzené predĺženie" svojho členstva v Únii. Británia a EÚ chcú dohodu o budúcich vzťahoch vyriešiť do jesene, aby ju národné parlamenty 28 členov mohli schváliť skôr, ako Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok 29. marca 2019. V správe, ktorú výbor uverejnil v nedeľu, sa uvádza, že aj navrhované prechodné obdobie, ktoré má trvať dva roky, by sa malo v prípade potreby predĺžiť. Obe strany sa v zásade dohodli, že v rámci prechodu zostane Británia na jednotnom trhu a bude dodržiavať pravidlá bloku do konca roka 2020. Sedem poslancov, stúpencov brexitu v 21-člennom výbore, odmietlo túto správu podporiť a pripravilo alternatívnu verziu, v ktorej zaujali nekompromisnejší tón voči EÚ. Väčšina členov však správu podporila. Uviedli, že ich znepokojuje "malý pokrok" pri riešení kľúčových otázok, ako je režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.
Únia zdaní Google a Apple. Získa miliardy
16. 3. 2018
Veľké digitálne spoločnosti budú platiť vyššie dane. Firmy ako Google, Apple alebo Facebook roky profitujú na starých daňových zákonoch na najstaršom kontinente. Tie chce v nadväznosti na návrhy vlád vo Francúzsku, v Nemecku a Británii reformovať Európska komisia. Podľa odhadov by novela mohla Únii priniesť ročný zisk 4,8 miliardy eur. Problém s novými pravidlami by však mohli mať americké spoločnosti. Obchodné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými by sa tak mohli naštrbiť ešte viac.
V digitálnej ekonomike sú kľúčovým faktorom zisku práve používatelia internetových služieb, ktorí svojou činnosťou vytvárajú obsah. S ním je spojený profit jednotlivých spoločností. Podľa súčasných pravidiel musia firmy platiť dane v štáte, kde sa fyzicky nachádzajú, množstvo používateľov produkujúcich zisk však v tomto prípade pochádza z úplne inej krajiny.
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.