Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európa hľadá udržateľný model sociálnych dávok
9. 1. 2018
Rodinné prídavky štát vypláca nezaopatreným deťom až do veku 25 rokov. No kým na Slovensku ide o sumu 23,68 eura, v západných krajinách sa táto suma pohybuje aj vo výške viac ako sto eur. Väčšina rodičov preto výšku slovenského príspevku považuje za zanedbateľnú. Ministerstvo práce tento rok na prídavky minie 315 miliónov eur.
Od januára nového roku sa prídavok na dieťa na Slovensku zvyšoval. Ide však iba o 16 centov, keďže jeho výška závisí od životného minima a zvyšuje sa o rovnaký koeficient. Na porovnanie, v roku 2010 to napríklad bolo 21,99 eura. „Je to skutočne neuveriteľne málo v porovnaní napríklad s Rakúskom,“ myslí si parlamentný poslanec a exminister práce Jozef Mihál. Podľa neho práve sociálne výhody pre zamestnancov môžu Slovensko zaradiť medzi konkurencieschopné krajiny, ktoré budú pre zamestnancov atraktívne. „Pre nás ako Slovenskú republiku by malo byť zaujímavé, aby sa ľudia vrátili späť domov a pracovali tu,“ myslí si poslanec, podľa ktorého by práve toto mohla byť motivácia a vláda by to mohla docieliť znížením daňového zaťaženia či sociálnymi výhodami pre rodiny.
Macron upozornil Erdogana, aby dodržiaval princípy právneho štátu
5. 1. 2018
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok svojmu tureckému náprotivkovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi povedal, že demokratické krajiny musia vo svojom boji proti terorizmu rešpektovať princípy právneho štátu.
Macron zároveň vyjadril svoje obavy o osud študentov, učiteľov a novinárov v Turecku, napísala agentúra AP. "Naše demokratické zriadenia musia rozhodne čeliť terorizmu," povedal Macron v Paríži na spoločnej tlačovej konferencii s Erdoganom, pričom dodal, že tie isté zriadenia musia zároveň bezvýhradne brániť princípy právneho štátu. Francúzsky prezident tiež podotkol, že najnovší vývoj v Turecku neumožňuje napredovanie prístupových rokovaní Ankary s Európskou úniou. Podľa Macrona by bolo pokrytectvom predstierať, že v súčasnosti je možné otvárať ďalšie kapitoly v prístupových rokovaniach s Tureckom. Oficiálne prístupové rozhovory medzi EÚ a Tureckom trvajú už 12 rokov. V dôsledku rozsiahlych čistiek a represií, ku ktorých v krajine dochádza od neúspešného puču z júla 2016, však prakticky uviazli na mŕtvom bode.
Estónsko môže byť prvou európskou krajinou s vlastnou kryptomenou
29. 12. 2017
Estónsko ako prvá krajina v Európe zvažuje, že zavedie vlastnú kryptomenu. Takzvaný estcoin by bol určený hlavne cudzincom, ktorí majú záujem v tejto pobaltskej krajine prostredníctvom internetu založiť firmu. S nápadom prišiel vedúci vládneho programu e-Residency Kaspar Korjus. V rámci programu môžu cudzinci s týmto cieľom získavať od roku 2014 digitálny identitu.
Zámerom ale nie je vytvoriť konkurenčnú menu k euru, uviedol na svojom blogu Korjus. Užívanie kryptomeny by bolo zatiaľ obmedzené asi na 27-tisíc ľudí, ktorí teraz disponujú digitálnym občianstvom, takzvaným e-rezidentstvom. Až neskôr by sa estcoin začal obchodovať na tradičných burzách a špecializovaných obchodných platformách. Šéf estónskej centrálnej banky Ardo Hansson ale k zámeru zaujal rezervovaný postoj, podotýka denník Handelsblatt. Uviedol, že nejde o vládnu iniciatívu a že s centrálnou bankou zámery nikto nekonzultoval. Od zavádzania oficiálnych kryptomien sa v septembri dištancoval šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi, ktorý zdôraznil, že jedinou menou eurozóny je euro.
Nemecko tlmí nádeje, že najmenšie mince zmiznú
27. 12. 2017
Pre obchodníkov a niektorých zákazníkov sú jedno- a dvojcentové mince príťažou, Carl-Ludwig Thiele, člen správnej rady nemeckej centrálnej banky, však tlmí nádeje, že najmenšie mince v dohľadnom čase zmiznú z obehu.
Krajiny ako Belgicko, Fínsko, Írsko a Holandsko síce zaviedli pravidlá pre zaokrúhľovanie cien, ale aj v nich obe mince zostali zákonným platidlom. O odstránení jednotlivých mincí sa môže rozhodnúť len v rámci celej eurozóny. „Podľa našich prieskumov chce väčšina obyvateľov jedno- a dvojcentové mince zachovať," uviedol Thiele. V Nemecku je teraz v obehu 34 miliárd jednocentových a 26 miliárd dvojcentových mincí. Pre štátny rozpočet sú výnosným obchodom. Zarába na nich na rozdiele medzi ich nominálnou a výrobnou cenou. V tomto roku mu ich vydávanie a vydávanie pamätných mincí prinieslo do rozpočtu 338 miliónov eur.