Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Koľko míňajú Európania na dovolenky?
27. 8. 2018
Európania míňajú na výlety a dovolenky miliardy eur. V roku 2016 to bolo presne 428 miliárd. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. Až 45 percent z tejto sumy minuli na dovolenky vo svojej domovskej krajiny, zvyšných 55 percent zhltli výlety do zahraničia. 79 percent výdavkov Európanov však bolo v destináciách v rámci EÚ.
Vo väčšine štátov prevládali dlhšie dovolenky - štyri a viac nocí. Tieto predstavujú takmer 71 percent výdavkov. Jedine Švédi minuli viac na kratšie výlety. Na každý výlet minuli Európania priemerne 355 eur. Najviac míňali na dovolenky Nemci, Francúzi a Briti. Ich výdavky predstavujú 59 percent celkových výdavkov Európanov. Na jednotlivé výlety však míňali najviac Luxemburčania, Malťania a Rakúšania. Dovolenkové výdavky Slovákov sa nachádzajú pod priemerom EÚ (212, 59 eur za výlet). Najmenej však míňajú Lotyši (107,62 eura) a Rumuni (124,76 eura). Držgrošmi sú v tomto ohľade aj Česi, ktorí sú tretí v najmenšom míňaní na dovolenky. Priemerne za výlet minú len 129,62 eura. Poliaci (191,9 eura) a Maďari (139,63 eura) míňajú len o málo viac.
Tureckom otriasa kríza
24. 8. 2018
Turecká kríza otriasla burzami, bankami, menovou politikou krajiny i celým podnikateľským prostredím. Nepriaznivú situáciu naznačuje aj devalvácia domácej meny a zajačie úmysly domácich podnikateľov, ktorí sa boja o svoj biznis.
„Komplikovaná politicko-ekonomická situácia v Turecku priniesla rastúci záujem tureckých podnikateľských subjektov o investovanie na Slovensku, ktoré by sa tak mohli do istej miery vyhnúť problémom na domácom trhu,“ uvádza za rezort hospodárstva Maroš Stano. Problémy sa dosiaľ prejavili hlavne na finančných trhoch, ktoré sú na podobné výkyvy citlivé. Čoskoro však môžu utrpieť aj menej volatilné segmenty, ako napríklad automobilový priemysel. Turecko je totiž pre Európu významným hráčom v rámci importu a exportu automobilov. Slovensko je práve vďaka automobilkám silno orientovanou exportnou krajinou. Ťahúň ekonomiky, ktorý v krajine zamestnáva zhruba 200-tisíc pracovníkov, sa podieľa na celkovom exporte viac ako tretinou, čo je v prepočte zhruba 25 miliárd eur.
Technologickým gigantom hrozia regulácie
23. 8. 2018
Aplikácie a ich distribúcia sú pre IT giganty významnou súčasťou ich celkových tržieb. V súčasnej situácii je možné, že táto časť značne utrpí. Čoraz viac vývojárov sa stavia proti vysokým províziám, ktoré spoločnosti za distribúciu v ich obchodoch požadujú. So sťažnosťami chodia priamo za regulátormi.
Monopolné postavenie spoločností Google a Apple si pritom všíma čoraz viac z nich. Európska únia v poslednom čase dáva technologickým spoločnostiam jasne najavo, že ich správanie už nebude naďalej tolerované. Vidieť to môžeme na rekordnej pokute, ktorú protimonopolný úrad udelil pred mesiacom Googlu. Podobná situácia je aj v Spojených štátoch, kde Apple čelí pokute od najvyššieho súdu za neakceptovateľnú výšku provízie za distribúciu aplikácií. Vývojári sa sťažujú, že monopolné postavenie spoločností spôsobuje, že musia akceptovať ich vysoké ceny len preto, aby sa dostali priamo k zákazníkom.
Rozdiely v platoch od zjednotenia Nemecka stále pretrvávajú
22. 8. 2018
Aj 28 rokov po znovuzjednotení Nemecka majú ľudia v jeho východnej časti výrazne nižšie platy než obyvatelia západu krajiny. Navyše o poznanie dlhšie pracujú. Vyplýva to z dát nemeckého i jednotlivých krajinských štatistických úradov. Ľudia pracujúci v krajinách bývalej Nemeckej demokratickej republiky si podľa dát, ktoré vyhodnocovali poslanci opozičnej frakcie Ľavica, ročne zarobia v priemere 30 172 eur hrubého.
Ich spoluobčania žijúci v krajinách bývalého západného Nemecka sú na tom o takmer päťtisíc eur lepšie - ich priemerný hrubý plat je 35 084 eur. Značný rozdiel pretrváva napriek tomu, že ľudia na východe krajiny - ku ktorému štatistika počíta celý Berlín - pracujú v priemere 1346 hodín ročne, zatiaľ čo obyvatelia západu spolkovej republiky 1279 hodín ročne, teda o 67 menej. Najviac hodín v práci vlani v priemere strávili ľudia žijúci v Durínsku (1371), Sasku-Anhaltsku (1362) a Meklenbursku-Predpomoransku (1353), najmenej naopak obyvatelia Porýnia-Falcka (1255), Sárska (1259) a Severného Porýnia-Vestfálska (1261). S platmi sú na tom v priemere najlepšie ľudia v Hamburgu (40 771 eur), Hesensku (37 832 eur) a Bádensku-Württembersku (36 786 eur). Najnižšie platy majú ľudia žijúci v Meklenbursku-Predpomoransku (27 520 eur), Sasku-Anhaltsku (28 607 eur) a Brandenbursku (28 715 eur).