Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
10 rokov, odkedy poznáme eurokurz
23. 7. 2018
Tridsať korún za euro. Zhruba takýto výmenný kurz stanovila centrálna banka pred desiatimi rokmi, presne 8. júla 2008. Zavŕšila sa tak príprava Slovenska na vstup do bloku európskych krajín platiacich spoločnou menou. Podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa malo prijatie eura na Slovensku primárne politické pozadie. Symbolicky sme tak urobili ďalší krok na západ.
Okrem praktických výhod integrácie prináša monetárna únia aj ekonomické benefity, hlavne stabilizačné, tvrdí analytik. „Členstvo v menovom bloku má priniesť krajine dve veci – nižšiu infláciu a nižšie úročenie. A tieto efekty sa dostavili,“ zhodnotil Boros. Priemerná inflácia pred zavedením eura sa pohybovala na úrovni 6,6 percenta, od prijatia eura poklesla na 1,8 percenta. Z krajiny s treťou najvyššou infláciu v rámci V4 sme sa stali krajinou s najnižšiu hodnotou v zoskupení, pripomína analytik.
Brusel zvažuje clá na uhlie, lieky a chemické výrobky z USA
20. 7. 2018
Európska únia by mohla zaviesť clá na uhlie, lieky a chemické výrobky zo Spojených štátov. K opatreniam by pristúpila, ak americký prezident Donald Trump zavedie obmedzenia na dovoz európskych áut do USA. Dnes o tom informoval nemecký denník Wirtschaftswoche. Európska komisia (EK) predpokladá, že opatrenie by sa dotklo dovozu tovaru v celkovej hodnote 8,5 miliardy eur.
"Členské štáty rozhodnú o ďalšej stratégii budúci týždeň podľa toho, ako dopadne návšteva šéfa EK Jeana-Claudea Junckera," povedal nemeckému týždenníku nemenovaný európsky diplomat. Potom by členské štáty do augusta vypracovali zoznam protiopatrení. Že EÚ na vyhotovení takéhoto zoznamu už pracuje, dnes potvrdila eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová na tlačovej konferencii usporiadanej Nemeckým Marshallovým fondom Spojených štátov v Bruseli. Komisárka dúfa, že plánovaná návšteva najvyššieho predstaviteľa komisie, ktorého ona sama bude v USA doprevádzať, pomôže znížiť napätie. Malmströmová sa dnes takisto vyslovila za reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a vyjadrila presvedčenie, že postup Spojených štátov voči Číne problémy svetového obchodu nevyrieši.
Predaj áut v EÚ sa v prvom polroku medziročne zvýšil o tri percentá
18. 7. 2018
Predaj nových áut v Európskej únii vzrástol minulý mesiac o viac než päť percent a prispel k zvýšeniu predaja aj za celý 1. polrok. Ten dosiahol takmer tri percentá. Združenie európskych výrobcov automobilov (ACEA) v utorok oznámilo, že predaj áut v Európskej únii vzrástol v júni medziročne o 5,2 percenta na približne 1,57 milióna. Za šesť mesiacov tohto roka bolo v EÚ predaných celkovo 8,45 milióna áut, čo medziročne predstavuje rast o 2,9 percenta.
Z jednotlivých krajín sa najvýraznejšie zvýšil v júni predaj vo Francúzsku. Rast predaja v tejto krajine dosiahol 9,2 percenta. Výrazne vzrástol aj v Španielsku (8 percent) a v Nemecku predstavoval 4,2 percenta. Naopak, v Británii sa predalo v júni o 3,5 % a v Taliansku až o 7,3 % menej áut než pred rokom. Za 1. polrok najvýraznejší rast predaja zaznamenalo Španielsko. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa v Španielsku predaj áut za obdobie január až jún zvýšil o 10,1 percenta. Nasledovalo Francúzsko (+4,7 percenta) a Nemecko (+2,9 percenta). Tak ako v júni, aj za celý 1. polrok sa predaj áut v Británii a Taliansku znížil. V Británii klesol o 6,3 percenta a v Taliansku o 1,4 percenta. Z automobiliek si najväčší podiel na trhu udržal Volkswagen, pričom v porovnaní s 1. polrokom minulého roka ho ešte zvýšil. Za prvých šesť mesiacov 2017 kontrolovala automobilka VW 23,3 percenta trhu EÚ, v 1. polroku 2018 to už bolo 24,4 percenta. Ani na 2. a 3. mieste sa nič nezmenilo. Druhú pozíciu si udržala francúzska spoločnosť PSA so 16,3 percentným podielom a tretiu jej konkurent Renault s 10,7 percentným podielom na trhu. Na ďalších miestach skončili Fiat-Chrysler (6,9 percenta) a Ford (6,4 percenta).
Trump priletel do Helsínk na stretnutie s Putinom
16. 7. 2018
Americký prezident Donald Trump priletel v nedeľu večer do fínskej metropoly Helsinki, kde ho v pondelok čaká stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra DPA.
Na letisko Helsinki-Vantaa priletel Trump s manželkou Melaniou zo škótskeho Glasgowa. Na nedeľný večer nemá americký prezident naplánované žiadne verejné vystúpenie. S ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa má stretnúť v pondelok. Trump už skôr vyjadril v súvislosti s nadchádzajúcim summitom len malé očakávania. Povedal to v rozhovore, ktorý počas návštevy Veľkej Británie poskytol americkej spravodajskej televízii CBS News. V Británii bol šéf Bieleho domu na svojej prvej oficiálnej návšteve Spojeného kráľovstva od nástupu do prezidentského úradu. Počas štvordňovej návštevy sa v piatok stretol s britskou premiérkou Theresou Mayovou a s kráľovnou Alžbetou II. Víkend následne strávil vo svojom súkromnom golfovom rezorte Turnberry na západe Škótska. V Londýne i po celom Škótsku sa počas Trumpovej návštevy konali demonštrácie proti jeho politike, ale i menšie akcie, na ktorých mu účastníci vyjadrovali podporu.