Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vlani využilo letecké služby v EÚ vyše miliardy ľudí
7. 12. 2018
V roku 2017 v priestore Európskej únie (EÚ) využilo možnosti leteckej dopravy 1,043 miliardy cestujúcich, čo je sedempercentný nárast voči roku 2016 a nárast o 39 percent v porovnaní s rokom 2009. Uviedol to vo štvrtok Eurostat, štatistický úrad Európskej únie.
Podľa správy Eurostatu osobná letecká doprava vo vnútri EÚ predstavovala vlani takmer polovicu (47 %) celkovej osobnej leteckej dopravy a počet leteckých pasažierov mimo Únie bol na úrovni 36 percent, zatiaľ čo vnútroštátna letecká preprava cestujúcich predstavovala len 17 percentný podiel. Najväčší počet cestujúcich v leteckej doprave bol vlani zaznamenaný v Spojenom kráľovstve (265 miliónov), Nemecku (212 miliónov), Španielsku (210 miliónov), Francúzsku (154 miliónov) a v Taliansku (144 miliónov). Na Slovensku v roku 2017 letecké služby využilo 2,4 milióna pasažierov (menší počet bol zaznamenaný iba v Slovinsku), čo je nárast o 11,3 percenta voči predošlému roku. Lety zo SR do iných krajín Únie využilo 1,792 milióna cestujúcich, 586 tisíc pasažierov letelo mimo krajín EÚ a len 24 tisíc osôb využilo vnútroštátne lety.
Prepájanie Európy a Ázie udržateľným spôsobom
6. 12. 2018
Európska únia je najprepojenejším regiónom sveta. Výrobky vyrobené v Porte možno vďaka nášmu vnútornému trhu ľahko predávať v Katoviciach. Študenti môžu ľahko požiadať o zamestnanie v celej Európskej únii s vedomím, že kvalifikácia, ktorú získali, bude uznaná a že bude porovnateľná s kvalifikáciou získanou na iných univerzitách v EÚ.
Cestovať vlakom z Bruselu do Viedne sa dá tak jednoducho ako z Bruselu do Brúgg. Tieto prepojenia otvorili občanom, podnikom a investorom v EÚ nové možnosti a prispeli k väčšej prosperite všetkých Európanov. Táto „európska cesta“ k prepojenosti má tri zásady: prepojenosť musí byť udržateľná z hospodárskeho, daňového, environmentálneho a sociálneho hľadiska. Prepojenosť musí byť komplexná a musí sa zameriavať na všetky aspekty – dopravné, digitálne, energetické, a rovnako tak na ľudský rozmer. A prepojenosť sa musí zavádzať v súlade s medzinárodnými pravidlami a nariadeniami, ktoré majú zásadný význam pre efektívny a spravodlivý pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb.
Za európsky obchodný konflikt môže úspech
5. 12. 2018
Globálny biznis prechádza turbulentným obdobím, zhodli sa ekonómovia na prvej konferencii Svetovej obchodnej organizácie so zástupcami zahraničného obchodu na slovenskej pôde. Pravidlá, ktorými sa riadi, sa preto budú musieť zmeniť. A týka sa to aj Slovenska.
„Slovenská ekonomika za posledných 20 rokov narástla práve vďaka medzinárodnému obchodu. Preto budeme naďalej podporovať akýkoľvek jeho rozvoj, pokiaľ je v našom záujme,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. Reagoval tak na aktuálne obchodné spory, ktorým čelí Európska únia a veľmoci ako Spojené štáty, Čína či Rusko. Príkladom je podľa Chovanca vzťah Únie a Číny – na jednej strane ide o možnosť nových investícií v Európe, keď čínske firmy prichádzajú na európske trhy. Lenže ak skupujú kľúčové podniky, je zároveň prirodzené, že potrebujeme zaviesť čo najskôr kontinentálny monitoring takýchto investícií na ochranu domáceho podnikania.
Je to oficiálne. Briti budú chudobnejší
3. 12. 2018
Veľké ekonomické straty. Tak znie oficiálny verdikt dvoch analýz rozvodu Veľkej Británie s Európskou úniou – vládnej i tej, ktorú vydala britská centrálna banka BoE. Vyplýva z nich, že pre Britániu by bolo omnoho výhodnejšie zostať súčasťou Únie, než sa vybrať cestou akejkoľvek formy brexitu. To pre kanál BBC potvrdil aj britský minister financií Philip Hammond slovami: „Keby bola jediným kritériom ekonomika, analýza jasne ukazuje, že zotrvanie v Európskej únii by bolo pre ekonomiku lepším vyústením, ale nie oveľa.“
Škody budú, samozrejme, o niečo menšie, ak dôjde k usporiadanému odchodu Británie z EÚ – teda k mäkkému brexitu. Aj v tomto prípade však rast ekonomiky Británie bude najmenej o jedno percento slabší v porovnaní so situáciou, keď by sa rozhodla zostať súčasťou Únie. A ak by vystúpenie prebiehalo tvrdým spôsobom, ktorý stále nie je vylúčený, kráľovstvo by postupne upadlo do ekonomickej recesie. Táto kríza by sa však podľa Kamila Borosa, analytika spoločnosti XTB, napriek početným dosahom nevyrovnala finančnej kríze spred desiatich rokov. „Nemyslím si, že Briti budú chcieť riskovať takýto kolaps,“ povedal na margo najhorších vyhliadok vyplývajúcich z analýzy Boros.