Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prečo sa EÚ musí zamerať na Áziu
22. 10. 2018
Kým Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa skôr pritvárajú dvere vzájomnému biznisu s Európou a nejasná sa zdá aj budúcnosť ekonomických vzťahov Únie s Britániou v prípade tvrdého brexitu, úplne iná situácia nastáva na opačnej strane sveta. Európskej únii sa snaží hospodársky čoraz viac otvárať Ázia, ktorá chce využiť narastajúce napätie medzi Amerikou a zvyškom sveta na výrazné zvýšenie obchodnej výmeny.
Záujem o zintenzívnenie vzťahov potvrdili lídri európskych aj ázijských krajín na minulotýždňovom samite v Bruseli. Prečítajte si odpovede na otázky, či európske firmy môžu nájsť nové trhy pre svoje exporty v Ázii, ako z toho môže profitovať Slovensko a v čom spočíva hlavný ekonomický potenciál najväčšieho a najľudnatejšieho kontinentu sveta. Minulé roky a desaťročia boli z ekonomického hľadiska Európy charakterizované silným partnerstvom so Spojenými štátmi. To sa začalo oslabovať po nástupe nového prezidenta Donalda Trumpa k moci v januári minulého roka. Trump v lete v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CBS News označil Európsku úniu za ekonomického nepriateľa pre USA. Zaviedol tiež clá na dovoz európskej ocele a hliníka do Spojených štátov. Situácia sa môže už koncom marca budúceho roka podobným spôsobom skomplikovať aj v obchode medzi Európou a Veľkou Britániou. Na minulotýždňovom samite EÚ v Bruseli sa totiž európskym a britským vyjednávačom nepodarilo priblížiť k dohode o podmienkach odchodu Londýna z Únie. Čoraz reálnejšie tak hrozí takzvaný tvrdý brexit, keď by v noci 29. marca 2019 prestali platiť obchodné dohody. Biznis medzi európskymi krajinami a Britmi by tak prebiehal na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, čo by okrem iného znamenalo zavedenie ciel. V európskych obchodoch by tak výrazne zdraželi britské tovary, zatiaľ čo našim firmám by sa predražili exporty na trh Spojeného kráľovstva.
Brusel kritizuje Taliansko
19. 10. 2018
Taliansky návrh rozpočtu narazil pre vyšší deficit na odpor Európskej komisie (EK). Komisia v návrhu našla rozsiahle porušenie rozpočtových pravidiel. Talianske plány týkajúce sa nového dlhu sú bezprecedentným porušením kritériá Paktu stability, uvádza sa v liste eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti Pierra Moscoviciho, ktorý bol vo štvrtok zaslaný talianskemu ministrovi hospodárstva Giovannimu Triovi.
Komisia listom, ktorý bol zverejnený na stránke EK, zrejme pripravuje pôdu na odmietnutie talianskeho návrhu. V liste sa uvádza, že plánované výdavky sú príliš vysoké, že štrukturálny deficit sa zvýši, namiesto toho aby klesol, a že taliansky verejný dlh neklesne, ako to požadujú pravidlá EÚ. "Tieto tri faktory zrejme ukazujú mimoriadne vážne porušenie záväzkov v oblasti rozpočtovej politiky stanovených Paktom stability a rastu," uvádza sa v liste EK. Tento krok sa očakával, keďže nová talianska vláda zložená z populistického Hnutia piatich hviezd a pravicovej strany Liga Severu naplánovala v návrhu rozpočtu výrazne vyšší schodok, než požaduje EÚ. Deficit by mal dosiahnuť 2,4 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), pričom predchádzajúca vláda prisľúbila maximálne 0,8 percent HDP.
Rozpočet Ríma skúša trpezlivosť Bruselu
18. 10. 2018
Talianska vláda poslala do Bruselu návrh rozpočtu, ktorého schodok je 2,4 percenta. Európska komisia už Talianov varovala, že by to znamenalo významnú odchýlku od pôvodných predpovedí znižovania tamojšieho verejného dlhu. Miestni politici však o zmenách diskutovať nechcú, naopak, nový návrh obhajujú. „Rozpočet nerobí zázraky, nerozmnoží ryby či chlieb, otvára však možnosti pre stovky tisíc našich mladých ľudí,“ vyhlásil líder populistickej strany Liga severu Matteo Salvini.
Krajina, ktorú analytici označujú ako „veľké Grécko“, teraz musí počkať na európske stanovisko, ktoré by malo prísť do dvoch týždňov. Brusel má právomoc požiadať o rozpočtovú revíziu a ak k nej nepríde, môže na krajinu uvaliť sankcie, čo sa však v histórii ešte nikdy nestalo. Podľa Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord tak Únii ostáva len snaha o vyjednávanie a spoluprácu alebo čakanie. „Politici v Európe sa tak trochu spoliehajú na šťastnú náhodu, pri ktorej by si niektorá z talianskych vlád uvedomila potrebu reforiem,“ dodal Tomčiak.
Venezuela vylúči dolár. Euro sa dostane do výhody
17. 10. 2018
Venezuela vylúči americký dolár z oficiálnych devízových transakcií, čo zvýhodní jüan a euro. Oznámil to v utorok (16.10.) venezuelský viceprezident pre ekonomiku Tareck El Aissami.
Americké sankcie voči Venezuele bránia krajine v používaní dolára, povedal El Aissami a označil tieto opatrenia za "nezákonné, svojvoľné a v rozpore s medzinárodným právom". Účty farmaceutických spoločností, ktoré vláda platila v dolároch, "boli uzavreté a majú zakázané vykonávať transakcie v dolároch," povedal viceprezident. Poznamenal tiež, že pri vládnych aukciách devíz sa bude teraz používať euro, jüan a iné tvrdé meny. Okrem toho vláda napumpuje približne 2 miliardy eur na devízový trh, uviedol El Aissami. Pripustil však, že Venezuelčania budú stále schopní získať doláre na čiernom trhu.