Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Spojené kráľovstvo čaká iba neistota
18. 1. 2019
Britská premiérka Theresa Mayová utrpela v utorok zdrvujúcu porážku. Ňou vyjednané podmienky odchodu krajiny z Európskej únie dlho čelili opozičnej kritike, zamietavý postoj dolnej snemovne v hlasovaní preto neprekvapil. Málokto však očakával taký výrazný rozdiel hlasov, dohodu podporilo 202 poslancov a až 432 ich bolo proti. Britská vláda preto už v stredu čelila ďalšiemu hlasovaniu poslancov, tentoraz o tom, či jej zákonodarcovia ešte vôbec dôverujú. Uskutočnilo sa až po uzávierke HN.
Bez ohľadu na to, či poslanci vyslovili alebo nevyslovili Mayovej nedôveru, bude sa pravdepodobne musieť rokovať znova s Bruselom. Budú sa snažiť o dosiahnutie takého kompromisu, ktorý by britskí poslanci schválili. Na zmenu však neostáva veľa času. Británia preto najskôr musí požiadať Úniu, aby dátum odchodu posunula, pričom s týmto krokom by muselo súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich členov spoločenstva. Okrem času je otázne aj to, či by Británia na prerokovanie podmienok vôbec dostala priestor. Čelní predstavitelia Európskej únie totiž už neraz zopakovali, že existujúcu dohodu považujú za jedinú možnú. Plánovaný dátum odchodu Veľkej Británie z EÚ, ktorým je 29. marec, je bez ohľadu na vnútropolitické spory blízko.
Mayová sa snaží doviesť rozchod s EÚ do finále
16. 1. 2019
Včerajšie hlasovanie britského parlamentu nebolo len rozhodnutím o budúcich vzťahoch medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ale tiež hlasovaním o budúcnosti britskej premiérky Theresy Mayovej. V Spojenom kráľovstve sa totiž čoraz intenzívnejšie hovorí o predčasných voľbách, a tak je celkom reálne jej sťahovanie sa z londýnskej Downing Street. Premiérsky post zastáva 2,5 roka a za ten čas sa venovala najmä čo najbezpečnejšiemu riadeniu britského vlaku na ceste von z Únie.
Po Margaret Thatcherovej len druhá žena v histórii na čele vlády Spojeného kráľovstva sa narodila v októbri 1956 v meste Eastbourne na juhu Anglicka. Mayová odštartovala svoju politickú kariéru ešte v prvej polovici 90. rokov. Jej prvé dva pokusy dostať sa do Dolnej snemovne britského parlamentu však ostali bez úspechu. Vyšlo jej to až do tretice v roku 1997, keď do nej zasadla za obvod Maidenhead. Odvtedy sa čelná predstaviteľka Konzervatívnej strany drží vo vrcholnej politike bez prestávky. Už v roku 2010 sa stala ministerkou vnútra novovzniknutej vlády Davida Camerona a do povedomia verejnosti sa dostala vďaka vyhláseniam, že obmedzí migráciu na 100-tisíc prisťahovalcov ročne, ale tiež kvôli reforme policajného zboru, tvrdému postoju proti drogám či opakovaným výzvam na odstúpenie krajiny od dohovoru o ľudských právach.
Euro pomohlo. Najmenej ho však oceňujú agropodniky
14. 1. 2019
Pre jednu skupinu firiem znamenalo prijatie eura zníženie výdavkov a väčšiu istotu. Pre druhú výdavky v hodnote niekoľkých desiatok miliónov a stratu príjmov. Všetky odvetvia a malí aj veľkí podnikatelia sa však aj po 10 rokoch zhodujú na tom, že prijatie eura bolo správnou voľbou a pomohlo im. Práve tento krok, ako aj naše členstvo v Európskej únii považuje väčšina z nich za najväčší benefit slovenského podnikateľského prostredia.
Ako však na konferencii k 10. výročiu prechodu na euro pripomenul viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, nová mena priniesla menej, než sa pôvodne očakávalo. Dôvodom bola predovšetkým kríza, v dôsledku ktorej sa prepadol medzinárodný obchod, a euro malo posilniť práve náš export. No napriek tomu spoločná mena výrazne naštartovala našu ekonomiku a k HDP pridala 10 percent. Prijatie eura bolo pre podnikateľov na Slovensku jednou z priorít a podľa prezidenta Slovenskej obchodnej komory Petra Mihóka to už vtedy považovali za niečo pozitívne. Štatistiky ukazujú, že aj dva roky po tom, čo Slovensko prešlo na novú menu, 76 z opýtaných firiem povedalo, že to bolo veľmi pozitívne a že prechod prebehol hladko. Euro prinieslo firmám „stabilitu, zníženie transakčných nákladov a lepšie dlhodobé ceny“, vysvetlil.
Nemecké letiská zrušili pre štrajk personálu stovky letov
11. 1. 2019
Pre štrajk bezpečnostného personálu zrušili od včerajšej polnoci nemecké letiská v Kolíne nad Rýnom, Stuttgarte a Düsseldorfe už desiatky letov. Počas dňa pribudli ďalšie stovky – celkovo malo ísť o vyše 600 letov. Problém sa dotkol aj niekoľkých spojení s Prahou. Tri dôležité letiská boli od skorých ranných hodín výrazne prázdnejšie ako obvykle. Pasažieri boli o výstražnom štrajku dopredu informovaní, a tak väčšinou na letisko vôbec nedorazili. Na druhej strane tým, ktorých spoj zrušený nebol, letisko odporúčalo počítať s možným meškaním.
Celkovo sa mal celodenný protest dotknúť asi 110-tisíc cestujúcich a dosah mal aj na nákladnú dopravu. V Düsseldorfe bolo pre štrajk, ktorý tam sprevádzali aj demonštrácie bezpečnostného personálu, zrušených celkovo 350 príletov