Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brexit môže stáť Britániu 100 miliárd libier ročne
28. 11. 2018
Dohoda o odchode Británie z Európskej únie, ktorú vyjednala premiérka Theresa Mayová, bude Britániu dlhodobo stáť 700 až 1100 libier na osobu ročne. Do roku 2030 môže krajina každoročne prísť o 100 miliárd libier, a to je ekvivalent straty hospodárskej výkonnosti Walesu. Tvrdí to britský inštitút pre ekonomický a sociálny výskum NIESR.
Zhodnotili sa dva scenáre. Jednak, že Británia uzavrie s EÚ dohodu o voľnom obchode, obdobne ako Kanada, a jednak alternatívu colnej únie medzi Britániou a EÚ. Prvý z nich, ktorý vláda preferuje a počíta s prechodným obdobím od marca 2019 do decembra 2020, by priniesol značný prepad obchodu a investícií. V tomto prípade by britská ekonomika do roku 2030 každý rok prichádzala o 1090 libier na osobu, hrubý domáci produkt na osobu by klesal o tri percentá ročne. Celkový obchod medzi Britániou a EÚ by sa do roku 2030 znížil o 46 percent a priame zahraničné investície o 21 percent. Na daniach by štát do roku 2030 prišiel o 18 až 23 miliárd libier. Ak by Británia zostala v colnej únii s EÚ, britskú ekonomiku by to pripravilo o 700 libier na osobu ročne, teda 70 miliárd libier za rok, a 2,8 percenta HDP. Všetky scenáre počítajú s rastom britskej ekonomiky. Vplyv sa meral vzhľadom na alternatívu, že krajina zostane v EÚ.
Komisia rozhodla
26. 11. 2018
Referendum o odchode Veľkej Británie z európskych štruktúr sa uskutočnilo ešte počas leta 2016. Od tohto termínu prebieha diskusia o tom, ako a za akých okolností sa tak stane. Naposledy sa všetka pozornosť upierala na Európsky parlament, ktorý urobil krok k mäkkému brexitu.
Mimoriadny samit v Bruseli odklepol predložený návrh dohody o vystúpení Británie z európskych štruktúr. Potvrdili sa tak prognózy analytikov o tom, že je návrh pre Úniu výhodný a s jeho odhlasovaním nebude problém. Ešte počas soboty sa tiež „odstránila“ posledná prekážka v podobe Španielska, ktoré si vydobylo výnimku a „brána do Stredozemného mora“ bude ďalej otázkou len medzi Madridom a Londýnom. Stretnutie Európskej komisie sa tak stalo formalitou a všetko bolo jasné po necelej hodine rokovania. Do dohody sa tiež dostal návrh hlavného vyjednávača Európskej únie pre brexit Michela Barniera, ktorý rátal s predĺžením prechodného obdobia z 21 mesiacov o ďalšie dva roky. Počas tejto etapy sa nič zásadné nezmení.
Slováci sa zadlžujú najrýchlejšie v rámci celej EÚ
26. 11. 2018
Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej Európskej únii (EÚ) a je druhé najvyššie v rámci krajín strednej a východnej Európy. Pod rast úverov sa podpísal rast demografie, ale aj príjmov. Záujem o vlastné bývanie majú najmä mladí ľudia. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).
V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pred 10 rokmi však bol tento pomer polovičný a najnižší v celej únii. Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun je spôsobený prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, podľa analytikov môžu existovať dôvody na obavy. „Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy,“ uviedol IFP. Masívny dopyt po nových nehnuteľnostiach je spôsobený najmä silnou generáciou tzv. Husákových detí a historickým deficitom nehnuteľností. „Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, kedy už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti,“ vysvetľuje IFP.
Brusel chce potrestať tvrdohlavé Taliansko
23. 11. 2018
Keď Taliani pred pár týždňami predložili Bruselu svoje rozpočtové plány na budúci rok, počítali s tým, že ich deficit stúpne z tohtoročných 1,8 na 2,4 percenta výkonu ekonomiky v roku 2019. A to je problém. Podľa európskych rozpočtových pravidiel totiž musia krajiny starého kontinentu držať schodok pod tromi percentami hrubého domáceho produktu, no zároveň nesmú deficit zvyšovať. Aj keď rozpočtové pravidlá v minulosti bežne porušovali viaceré európske krajiny, teraz chce Európska komisia tvrdo zasiahnuť. Voči tretej najväčšej ekonomike eurozóny spravila včera vážny precedens: odštartovala disciplinárne konanie.
Dôsledok pre Taliansko môže byť veľmi tvrdý. Ak by komisia udelila krajine najvyšší možný trest, Taliani by museli zaplatiť pokutu až vo výške 0,2 percenta výkonu ekonomiky, čo v preklade znamená až 3,5 miliardy eur. A ak by Rím ani po tejto pokute nespolupracoval, Brusel by podľa spoločného európskeho pravidla o zodpovednom hospodárení musel zaplatiť až 0,5 percenta HDP, čo by predstavovalo takmer deväť miliárd eur.