Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zvyšovanie sadzieb v Európe sa pravdepodobne odkladá
25. 1. 2019
Európska Centrálna Banka (ECB) podľa očakávania nechala úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Hlavné úrokové sadzby ostávajú na minimálnej úrovni 0,0 percenta a depozitné úrokové sadzby ostávajú nezmenené na mierne zápornej úrovni -0,4 percenta.
Rada guvernérov očakáva, že sadzby sa pravdepodobne nebudú zvyšovať, pokiaľ to bude potrebné na dosiahnutie strednodobého cieľa ECB, čiže inflácie tesne pod 2 percentá. ECB bude podľa slov svojho prezidenta situáciu prísne monitorovať. Situácia s úrokovými sadzbami by sa mohla zmeniť v druhej polovici 2019, kedy by sme mohli byť svedkami pomalého zvyšovania úrokových sadzieb. Mario Draghi na tlačovej konferencii potvrdil spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne. Dáta sú naďalej slabšie než sa očakávalo a takisto spomenul, že spomalenie bolo z veľkej časti spôsobené nárastom protekcionistických politík a vďaka vysokej volatilite na finančných trhoch.
Google dostal od Francúzov pokutu 50 miliónov eur
23. 1. 2019
Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov CNIL dnes vymeral americkej internetovej spoločnosti Google pokutu 50 miliónov eur. Dôvodom sú podľa úradu pochybenia pri nakladaní s osobnými údajmi užívateľov.
Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) ide zatiaľ o najvyššiu pokutu, aká bola udelená v rámci nových pravidiel Európskej únie na ochranu súkromia známych pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation). Nové pravidlá na ochranu súkromia nadobudli účinnosť vlani v máji a majú pomôcť obhajovať práva občanov proti zneužívaniu osobných údajov. CNIL dospel k záveru, že Google si nedokázal zabezpečiť adekvátny súhlas používateľov pre spracovanie ich dát za účelom personalizovanej reklamy. Úrad tiež tvrdí, že firma užívateľom neposkytla jasné a ľahko dostupné informácie o tom, akým spôsobom je s ich údajmi nakladané. Podľa úradu tak boli v oboch prípadoch porušené pravidlá GDPR.
EÚ pokračuje v boji proti plastom
21. 1. 2019
Európska chemická agentúra (ECHA) dnes v rámci boja proti znečisteniu životného prostredia navrhla zakázať zámerné pridávanie mikroplastov do produktov, ako je kozmetika, detergenty a poľnohospodárske hnojivá.
Drobné časti plastov, ktoré znečisťujú vodné cesty a oceány, stále viac vyvolávajú obavy vedcov z ich vplyvu na morské ekosystémy, napísala agentúra Reuters. O stanovisko agentúru požiadala Európska komisia (EK), návrhy ECHA sa majú stať súčasťou jej stratégie v oblasti plastov. Podľa odhadov EK sa do životného prostredia každým rokom dostane 70 až 200 tisíc ton mikroplastu. "Cieľom návrhu ECHA je znížiť tento objem o 30 tisíc ton ročne," uviedol hovorca agentúry Matti Vainio na konferencii v Helsinkách. Podpredseda EK zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen na konferencii uviedol, že zákaz EÚ by mohol stanoviť štandard pre priemyselné odvetvia po celom svete. "Európska únia je na svete prvá, kto v oblasti plastov zahájil komplexnú stratégiu, ktorá sa zameriava aj na zníženie mikroplastov," povedal Katainen.
Spojené kráľovstvo čaká iba neistota
18. 1. 2019
Britská premiérka Theresa Mayová utrpela v utorok zdrvujúcu porážku. Ňou vyjednané podmienky odchodu krajiny z Európskej únie dlho čelili opozičnej kritike, zamietavý postoj dolnej snemovne v hlasovaní preto neprekvapil. Málokto však očakával taký výrazný rozdiel hlasov, dohodu podporilo 202 poslancov a až 432 ich bolo proti. Britská vláda preto už v stredu čelila ďalšiemu hlasovaniu poslancov, tentoraz o tom, či jej zákonodarcovia ešte vôbec dôverujú. Uskutočnilo sa až po uzávierke HN.
Bez ohľadu na to, či poslanci vyslovili alebo nevyslovili Mayovej nedôveru, bude sa pravdepodobne musieť rokovať znova s Bruselom. Budú sa snažiť o dosiahnutie takého kompromisu, ktorý by britskí poslanci schválili. Na zmenu však neostáva veľa času. Británia preto najskôr musí požiadať Úniu, aby dátum odchodu posunula, pričom s týmto krokom by muselo súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich členov spoločenstva. Okrem času je otázne aj to, či by Británia na prerokovanie podmienok vôbec dostala priestor. Čelní predstavitelia Európskej únie totiž už neraz zopakovali, že existujúcu dohodu považujú za jedinú možnú. Plánovaný dátum odchodu Veľkej Británie z EÚ, ktorým je 29. marec, je bez ohľadu na vnútropolitické spory blízko.