Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Miera inflácie v eurozóne sa nečakane znížila na 1,9 percenta
17. 12. 2018
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v novembri nečakane znížilo na 1,9 percenta z októbrových 2,2 percenta. Uviedol to európsky štatistický úrad Eurostat, ktorý tak o jednu desatinu percentuálneho bodu upravil smerom nadol svoj predbežný odhad zverejnený koncom minulého mesiaca. V rovnakom období minulého roka predstavovala miera inflácie 1,5 percenta.
V celej Európskej únii potom miera inflácie v novembri klesla na dve percenta z 2,2 percenta v októbri. Vlani v novembri predstavovala 1,8 percenta. Výrazne sa v novembri zvyšovali ceny energií - medziročne vzrástli o 9,1 percenta - a ceny potravín a služieb. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, sa znížila na 1,1 percenta z 1,2 percenta v októbri. Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ vykázalo najslabší rast cien Dánsko (0,7 percenta), naopak najprudšie rástli ceny v Rumunsku (o 3,2 percenta). Česká republika bola podľa meraní Eurostatu pod európskym priemerom, ceny sa tu v novembri medziročne zvýšili o 1,6 percenta. Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby sa inflácia pohybovala tesne pod dvoma percentami. Tento cieľ je síce naplnený, ale banka poukazuje na pomerne nízku jadrovú infláciu. Preto záverom roka ukončí svoje rozsiahle nákupy dlhopisov na podporu ekonomického rastu, ale zvýšenie základnej úrokovej sadzby sa nečaká skôr ako v polovici budúceho roka.
Európska centrálna banka zastavila nákupy
14. 12. 2018
Európska centrálna banka prestane tlačiť peniaze do európskej ekonomiky. Cez program nákupu dlhopisov sa niekoľko rokov snažila dostať mieru inflácie do žiaduceho pásma a zároveň stimulovať hospodársky rast krajín používajúcich spoločnú menu euro.
ECB zároveň podľa očakávania ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenenú na rekordnom minime nula percent. Na tejto úrovni podľa všetkého ostane až do konca leta 2019, a tak v najbližších mesiacoch by nemali rásť ani úroky na úveroch od komerčných bánk. Program nákupu dlhopisov, ktorý býva zjednodušene označovaný ako tlačenie nových peňazí, centrálna banka naštartovala ešte v marci 2015. Odvtedy naň použila 2,6 bilióna eur. To je v prepočte zhruba 7 600 eur na jedného obyvateľa eurozóny. Banka tento program v uplynulých mesiacoch postupne utlmovala.
Libra pod tlakom brexituScenár ECB na rok 2019?
13. 12. 2018
Počas posledného mesiaca programu kvantitatívneho uvoľňovania politici Európskej centrálnej banky presviedčali o minimálnych zmenách v tom, ako sa hotovosť bude vynakladať v záverečnom akte stimulačného programu.
Dôvodom týchto vyjadrení bolo zastavenie poklesu dôvery investorov v eurozónu. Avšak index zaznamenávajúci dôveru investorov v eurozóne aj napriek tomu rapídne klesol z 8,8 na –0,3 bodu v decembri. Index sa nachádzal na zápornej hodnote naposledy v decembri 2014. V novej schéme nákupu dlhopisov ECB vo výške 2,6 bilióna eur, ktorá sa ukončí v decembri, musia politici prerokovať, ako a kam reinvestovať výnosy z dlhopisov splatné od januára.
Merkelová odmietla opätovné otvorenie rokovaní o brexitovej dohode
12. 12. 2018
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok po rozhovore s britskou premiérkou Theresou Mayovou povedala, že nevidí možnosť na opätovné otvorenie rokovaní o dohode o brexite. Informovala o tom agentúra AFP.
Merkelová poslancom svojho bloku konzervatívnych strán CDU/CSU povedala, že nevidí možnosť na zmenu dohody, ktorú 25. novembra schválili lídri 27 členských krajín EÚ. Nemecká kancelárka premiérke Mayovej zdôraznila, že akákoľvek dohoda o brexite môže byť uzavretá len s EÚ ako s celkom - nie bilaterálne s členskými štátmi. Britská premiérka v pondelok odložila hlasovanie britských zákonodarcov o predbežnej dohode o brexite. Mayová sa snažila získať "ďalšie záruky" ohľadom hraničného plánu Severného Írska, ktoré by podľa nej mohli presvedčiť rebelujúcich členov Konzervatívnej strany, aby dohodu podporili. V utorok sa Mayová v tejto súvislosti okrem Merkelovej stretla aj s holandským premiérom Markom Ruttem a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.