Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Členské štáty by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac
30. 1. 2019
Prioritou má byť tiež zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov. Medzi hlavné priority Slovenska vo viacročnom finančnom rámci (VFR) Európskej únie (EÚ) po roku 2020 patrí okrem iného aj nárast celkovej výšky tohto rámca, zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti či dostatočných a primeraných zdrojov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku. Konštatuje to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) v Rámcovej pozícii SR k viacročnému finančnému rámcu EÚ po roku 2020, ktorou by sa mal na stredajšom (30. 1.) rokovaní zaoberať vládny kabinet. "Ide o priority a dôležité pozície s najväčším dopadom na SR, a nie o taxatívne vymenovanie všetkých oblastí, ktoré budú pre SR významné počas rokovaní o VFR 2021 - 2027," podotýka sa v materiáli.
Jednou z priorít pre Slovensko je podľa tohto materiálu aj nárast celkovej výšky VFR 2021 - 2027. Všetky členské štáty Únie by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti. Pozícia Slovenska má zahŕňať aj požiadavku na zachovanie súčasných podmienok spolufinancovania pre všetky kategórie regiónov a dosiahnutie lepšej rovnováhy pri zadefinovaní všeobecných finančných podmienok. Prioritou Slovenska má byť tiež výrazné zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ a zosúladenie horizontálnych pravidiel naprieč fondmi a nástrojmi. Dôležitou je pre Slovensko podľa materiálu aj zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti a udržanie jej percentuálneho pomeru na čo najvyššej úrovni na celkovom rozpočte EÚ vo VFR po roku 2020. Tiež by mali byť zachované dostatočné a primerané zdroje pre Spoločnú poľnohospodársku politiku a významným bodom je aj urýchlenie konvergencie priamych platieb. "SR nepodporuje navrhované výrazné zníženie rozpočtu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Zníženie finančnej alokácie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku bude mať na SR výrazný dopad ako v oblasti pôdohospodárstva, tak i v oblasti ochrany životného prostredia," uvádza sa v materiáli. MZVaEZ reaguje aj na situáciu okolo brexitu, ktorá podľa rezortu dáva výnimočnú príležitosť na to, aby sa EÚ zbavila všetkých rabatov a výnimiek v prospech niekoľkých členských štátov. Kondicionality a kritériá, ktoré podmieňujú využívanie zdrojov z jednotlivých politík a nástrojov EÚ, musia byť zároveň podľa materiálu proporčné, relevantné a v súlade s právnym rámcom EÚ.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Európska centrálna banka nechala menovú politiku bez zmeny
28. 1. 2019
Európska centrálna banka (ECB) dnes podľa očakávania nechala menovú politiku bez zmeny. Nevylúčila ale možnosť zvýšenia úrokových sadzieb neskôr v tomto roku, hoci ekonomika eurozóny zažíva najväčšie spomalenie za pol desaťročie.
Po ukončení programu nákupu dlhopisov v hodnote 2,6 bilióna eur pred iba pár týždňami ECB stále predpokladá, že sa bude držať svojej politiky a úrokové sadzby ešte počas leta ponechá na rekordných minimách. Je ale možné, že vzhľadom na výrazné spomalenie hospodárskeho rastu bude normalizácia politiky ECB odložená a že jej ďalším krokom môže byť aj zníženie a nie sprísnenie politiky, píše agentúra Reuters. Ekonomiky Nemecka, Francúzska a Talianska, ktoré sú v eurozóne najväčšie, vo štvrtom štvrťroku 2018 sotva vzrástli, a podľa dnešných údajov bol rast podnikateľskej aktivity v regióne na začiatku tohto roka najpomalší od roku 2013.
Zvyšovanie sadzieb v Európe sa pravdepodobne odkladá
25. 1. 2019
Európska Centrálna Banka (ECB) podľa očakávania nechala úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Hlavné úrokové sadzby ostávajú na minimálnej úrovni 0,0 percenta a depozitné úrokové sadzby ostávajú nezmenené na mierne zápornej úrovni -0,4 percenta.
Rada guvernérov očakáva, že sadzby sa pravdepodobne nebudú zvyšovať, pokiaľ to bude potrebné na dosiahnutie strednodobého cieľa ECB, čiže inflácie tesne pod 2 percentá. ECB bude podľa slov svojho prezidenta situáciu prísne monitorovať. Situácia s úrokovými sadzbami by sa mohla zmeniť v druhej polovici 2019, kedy by sme mohli byť svedkami pomalého zvyšovania úrokových sadzieb. Mario Draghi na tlačovej konferencii potvrdil spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne. Dáta sú naďalej slabšie než sa očakávalo a takisto spomenul, že spomalenie bolo z veľkej časti spôsobené nárastom protekcionistických politík a vďaka vysokej volatilite na finančných trhoch.
Google dostal od Francúzov pokutu 50 miliónov eur
23. 1. 2019
Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov CNIL dnes vymeral americkej internetovej spoločnosti Google pokutu 50 miliónov eur. Dôvodom sú podľa úradu pochybenia pri nakladaní s osobnými údajmi užívateľov.
Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) ide zatiaľ o najvyššiu pokutu, aká bola udelená v rámci nových pravidiel Európskej únie na ochranu súkromia známych pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation). Nové pravidlá na ochranu súkromia nadobudli účinnosť vlani v máji a majú pomôcť obhajovať práva občanov proti zneužívaniu osobných údajov. CNIL dospel k záveru, že Google si nedokázal zabezpečiť adekvátny súhlas používateľov pre spracovanie ich dát za účelom personalizovanej reklamy. Úrad tiež tvrdí, že firma užívateľom neposkytla jasné a ľahko dostupné informácie o tom, akým spôsobom je s ich údajmi nakladané. Podľa úradu tak boli v oboch prípadoch porušené pravidlá GDPR.