Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič
19. 12. 2018
Možno je v kríze medzinárodná politika, možno globálna ekonomika, no určite centrálne bankovníctvo. Veľká finančná kríza odhalila, že centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič.
Znie to paradoxne, keď inštitúcie, ktoré tvrdia, ako zachraňujú svet, majú na veci iba pramalý dosah. Najväčším potvrdením tejto myšlienky je Japonsko. Krajina drží nulové sadzby a robí kvantitatívne uvoľňovanie (QE) už 20 rokov. Bez výsledku. Nepomohlo mu ani premenovanie na „kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie“. A ani to, keď centrálna banka povedala, že nebude cieliť dvojpercentnú úroveň inflácie - ona ju výrazne prestrelí! Jadrová inflácia napriek tomu ostala na jednom percente. A na úrovni jedného percenta sa pohybuje aj jadrová inflácia v eurozóne. Biedna úroveň na to, že ECB minula na kvantitatívnom uvoľňovaní 2,6 bilióna euro. Draghi už roky tvrdí, že inflácia je za rohom. Rok za rokom potvrdzuje, že centrálna banka skutočne nevie, čo robí. Sebavedomie jej však nechýba.
Europarlament schválil uznesenie pozastaviť financie pre Agrofert
18. 12. 2018
Európsky parlament dnes schválil uznesenie vyzývajúce Európsku komisiu na prijatie krokov vo veci možného konfliktu záujmov českého premiéra Andreja Babiša. Prijatý text, ktorý spoločne predložili kluby ľudovcov, konzervatívcov a Zelených, najmä požadovali pozastavenie európskych financií pre skupinu Agrofert.
Za uznesenie sa vyslovilo 434 poslancov, proti bolo 64 a hlasovania sa zdržalo 47 členov EP. Europarlament má celkom 751 poslancov. Kľúčový bod rezolúcie vyzýva komisiu, "aby sa touto otázkou neodkladne zaoberala na základe stanoviska svojej právnej služby" a prijala potrebné kroky "vrátane pozastavenia všetkého financovania z Únie určeného koncernu Agrofert, pokiaľ nebude konflikt záujmov plne vyšetrený a vyriešený". Právnici EK v spomínanej analýze, ktorá sa objavila v médiách začiatkom mesiaca, dospeli k záveru, že Babiš stále profituje z činnosti Agrofertu, hoci ho previedol do zvereneckého fondu. Pretože má zároveň ako premiér zásadný vplyv na rozhodovanie spojené s využívaním peňazí prichádzajúcich z európskeho rozpočtu, nemala by podľa nich firma mať nárok na podporu z európskych fondov.
Miera inflácie v eurozóne sa nečakane znížila na 1,9 percenta
17. 12. 2018
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v novembri nečakane znížilo na 1,9 percenta z októbrových 2,2 percenta. Uviedol to európsky štatistický úrad Eurostat, ktorý tak o jednu desatinu percentuálneho bodu upravil smerom nadol svoj predbežný odhad zverejnený koncom minulého mesiaca. V rovnakom období minulého roka predstavovala miera inflácie 1,5 percenta.
V celej Európskej únii potom miera inflácie v novembri klesla na dve percenta z 2,2 percenta v októbri. Vlani v novembri predstavovala 1,8 percenta. Výrazne sa v novembri zvyšovali ceny energií - medziročne vzrástli o 9,1 percenta - a ceny potravín a služieb. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, sa znížila na 1,1 percenta z 1,2 percenta v októbri. Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ vykázalo najslabší rast cien Dánsko (0,7 percenta), naopak najprudšie rástli ceny v Rumunsku (o 3,2 percenta). Česká republika bola podľa meraní Eurostatu pod európskym priemerom, ceny sa tu v novembri medziročne zvýšili o 1,6 percenta. Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby sa inflácia pohybovala tesne pod dvoma percentami. Tento cieľ je síce naplnený, ale banka poukazuje na pomerne nízku jadrovú infláciu. Preto záverom roka ukončí svoje rozsiahle nákupy dlhopisov na podporu ekonomického rastu, ale zvýšenie základnej úrokovej sadzby sa nečaká skôr ako v polovici budúceho roka.
Európska centrálna banka zastavila nákupy
14. 12. 2018
Európska centrálna banka prestane tlačiť peniaze do európskej ekonomiky. Cez program nákupu dlhopisov sa niekoľko rokov snažila dostať mieru inflácie do žiaduceho pásma a zároveň stimulovať hospodársky rast krajín používajúcich spoločnú menu euro.
ECB zároveň podľa očakávania ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenenú na rekordnom minime nula percent. Na tejto úrovni podľa všetkého ostane až do konca leta 2019, a tak v najbližších mesiacoch by nemali rásť ani úroky na úveroch od komerčných bánk. Program nákupu dlhopisov, ktorý býva zjednodušene označovaný ako tlačenie nových peňazí, centrálna banka naštartovala ešte v marci 2015. Odvtedy naň použila 2,6 bilióna eur. To je v prepočte zhruba 7 600 eur na jedného obyvateľa eurozóny. Banka tento program v uplynulých mesiacoch postupne utlmovala.