Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim vývozcom hračiek v Európe
27. 12. 2018
Najväčším exportérom hračiek v Európskej únii (EÚ) je v súčasnosti Česká republika. Medzi európskymi vývozcami sa však nestratí ani Slovensko, ktoré je dvanástym najväčším exportérom hračiek v Únii. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank pripravenej z európskych štatistík výdavkov domácností a vývozu.
Podobne ako vo väčšine krajín EÚ majú na Slovensku najväčšie zastúpenie na vývoze hračiek plastové stavebnice (17 percent). Najsilnejšiu pozíciu na parciálnom trhu pritom Slovensko má pri elektrických vláčikoch, ktoré tvoria 16 percent slovenských vývozov hračiek. Slovensko je ich štvrtým najväčším európskym exportérom. V prepočte na obyvateľa vyváža Slovensko podľa analýzy dokonca najviac elektrických vláčikov spomedzi všetkých krajín EÚ. Relatívne silnú pozíciu má Slovensko podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka aj na európskom vývoze hračiek a modelov s motorčekom, iných ako vláčiky (druhý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), drevených skladačiek (tretí najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), či plastových stavebníc (štvrtý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa). Česko s vývozmi v hodnote cez 2 miliardy eur ročne predstihlo aj Nemecko.
Brusel chce ľuďom uľahčiť život po tvrdom brexite
21. 12. 2018
Finančné služby, letecká či automobilová doprava alebo aj záväzky súvisiace s ochranou klímy sú súčasťou balíčka, ktorým sa chce Európska únia pripraviť na prípad tvrdého brexitu. Jednostranné opatrenia Bruselu by mali začať platiť po 29. marci 2019, ak Veľká Británia opustí Úniu bez dohody.
„Tieto kroky nebudú – a nemôžu – odstraňovať celkový vplyv scenára tvrdého brexitu. Nijako nenahradia nedostatok prípravy ostatných zainteresovaných strán ani nie sú odrazom výhod plného členstva v EÚ či podmienok prechodného obdobia tak, ako je definované v pripravenej dohode o vystúpení,“ uviedla Komisia. Členské štáty a europarlament vyzvala, aby celkovo 14 návrhov schválili rýchlo a umožnili nadobudnutie ich platnosti ešte pred dátumom brexitu.
Taliansko sa vyhne sankciám
20. 12. 2018
Európska komisia (EK) a Taliansko dosiahli dohodu okolo rozpočtu na budúci rok. Oznámil to v stredu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Dohoda znamená, že Taliansko sa vyhne sankciám Európskej únie (EÚ) za porušenie rozpočtových pravidiel.
Taliansko pôvodne poslalo do Bruselu návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý počítal so schodkom 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To znamenalo trikrát vyšší rozpočtový deficit, ako navrhovala predchádzajúca talianska vláda. EK návrh Talianska zamietla, čo urobila prvýkrát v histórii EÚ. Ako uviedla, taký deficit neumožňuje znižovanie extrémne vysokého dlhu krajiny, čo bol aj pôvodný prísľub predchádzajúcej talianskej vlády. Súčasná vláda dlho odmietala ustúpiť, nakoniec tak ale pre obavy z možných vysokých sankcií zo strany Bruselu urobila. S cieľom vyhnúť sa disciplinárnemu konaniu Rím predložil nový návrh s plánovaným rozpočtovým schodkom 2,04 percenta HDP. Rozpočet zároveň počíta s rastom ekonomiky na budúci rok o jedno percento, zatiaľ čo pôvodný predpokladal hospodársky rast na úrovni 1,5 percenta.
Centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič
19. 12. 2018
Možno je v kríze medzinárodná politika, možno globálna ekonomika, no určite centrálne bankovníctvo. Veľká finančná kríza odhalila, že centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič.
Znie to paradoxne, keď inštitúcie, ktoré tvrdia, ako zachraňujú svet, majú na veci iba pramalý dosah. Najväčším potvrdením tejto myšlienky je Japonsko. Krajina drží nulové sadzby a robí kvantitatívne uvoľňovanie (QE) už 20 rokov. Bez výsledku. Nepomohlo mu ani premenovanie na „kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie“. A ani to, keď centrálna banka povedala, že nebude cieliť dvojpercentnú úroveň inflácie - ona ju výrazne prestrelí! Jadrová inflácia napriek tomu ostala na jednom percente. A na úrovni jedného percenta sa pohybuje aj jadrová inflácia v eurozóne. Biedna úroveň na to, že ECB minula na kvantitatívnom uvoľňovaní 2,6 bilióna euro. Draghi už roky tvrdí, že inflácia je za rohom. Rok za rokom potvrdzuje, že centrálna banka skutočne nevie, čo robí. Sebavedomie jej však nechýba.