Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Česi budú pracovať menej
20. 3. 2019
Dobrá správa pre českých zamestnancov: politici ostatných veľkých strán sú ochotní hovoriť o nápade strany ČSSD skrátiť pracovný čas zo 40 na 37,5 hodiny týždenne. Zlá správa: nebude to hneď. Ešte nie v tomto volebnom období.
Prvý „výkop“ urobila sociálna demokracia na svojom zjazde tento mesiac. Ministerka práce Jana Maláčová tam hovorila o skrátení pracovného času na 37,5 hodiny, teda o pol hodiny denne. „Skrátenie pracovného času bude témou programových diskusií, ktoré v súčasnej dobe ČSSD chystá. Aby mohol byť výsledný návrh legislatívne schválený, budeme na to potrebovať v parlamente partnera. Tým, že sme súčasťou vládnej koalície, je logické, že debata musí prebehnúť v koalícii,“ odpovedala námestníčka ministerky Maláčovej Zuzana Jentschke Stöckelová. Argumentuje nastupujúcou digitalizáciou a tiež tým, že Česi pracujú na pomery EÚ veľa. Expertka na sociálnu politiku v strane ANO Radka Maxová je zdržanlivejšia. „Taký razantný zásah do pracovného procesu musí byť prerokovaný na tripartite. Bez toho to nie je priechodné,“ mieni Maxová.
Británia odchodom z EÚ spomalí
18. 3. 2019
Minulý týždeň sa na finančných trhoch niesol v pozitívnom duchu. Akciové trhy v Európe a v Spojených štátoch amerických testujú kľúčové rezistencie.
O pozitívnu náladu sa postarali správy o ďalšom pokroku v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou. Dohodu by už nič vážne nemalo ohroziť, avšak ďalšie smerovanie obchodných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou bude závisieť od toho, ako bude Čína dodržiavať podmienky dohody. O zvýšenú volatilitu sa na európskych trhoch postarala séria hlasovaní ohľadne brexitu.
Dvesto miliónov je účet za tvrdý brexit
15. 3. 2019
Odchod Británie bez dohody by na našom hrubom domácom produkte spôsobil nemalé škody. Podľa spoločnosti Deloitte by sa totiž dlhodobo znížil o takmer 0,3 percenta, vinou čoho by naša ekonomika prišla celkovo o 207 miliónov eur. „Slovenská ekonomika brexit pocíti. Vo variante bez dohody by ročný hrubý domáci produkt klesol o 207 miliónov eur, respektíve tržby slovenských firiem by klesli o 529 miliónov eur. Z konkrétnych sektorov ovplyvní brexit negatívne najmä automobilový priemysel. Pokles tržieb by však pocítili aj firmy v ostatných odvetviach spracovateľského priemyslu, v odvetví činnosti v oblasti nehnuteľností, dopravy a ďalších odvetví,“ vysvetľuje David Marek, hlavný ekonóm spoločnosti.
Najtvrdšiu ranu by zrejme dostali firmy pôsobiace vo výrobnom priemysle, konkrétne automobilky. Tie by v prípade tvrdého brexitu mohli ročne prísť o viac ako 53 miliónov eur na tržbách. Zmeny by sa mali najviac dotknúť žilinskej Kie, pre ktorú je britský trh dôležitý. Ročne naň vyvezie zhruba 17 percent produkcie. Spoločnosť už v minulosti informovala, že prípadný výpadok bude zrejme riešiť preorientovaním sa na iné trhy. Výrazný dosah by pocítili pochopiteľne aj subdodávatelia, teda výrobcovia dielov a príslušenstva poskytujúcich dodávky. Negatívne by sa na našom výkone odrazil aj nižší výkon nemeckých a ďalších európskych automobiliek, ktoré takisto postihnú dosahy tvrdého brexitu. Z ďalších odvetví ovplyvní brexit aj odvetvie činnosti v oblasti nehnuteľností, výrobu kovových konštrukcií a výrobkov, výrobu gumových a plastových výrobkov, výrobu základných kovov, hutnícke spracovanie kovov, zlievarenstvo a ďalšie odvetvia.
Británia musí odísť z Únie najneskôr do eurovolieb
13. 3. 2019
Spojené kráľovstvo musí opustiť Európsku úniu dovtedy, kým voliči z členských krajín nezvolia nový Európsky parlament (EP). Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker to uviedol v liste predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Voľby do EP (tzv. eurovoľby) sa budú konať v dňoch 23. - 26. mája.
Tlačová agentúra Reuters uviedla, že Juncker v liste informoval Tuska o najnovších rokovaniach s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Tie boli zamerané na odstránenie prekážok, ktoré doteraz bránili britským poslancom schváliť dohodu o riadenom brexite, podľa ktorej Británia opustí Úniu 29. marca. Mayová v pondelok v noci, po rokovaniach s Junckerom na pôde EP v Štrasburgu, na poslednú chvíľu dosiahla "právne záväzné zmeny", ktoré by mali umožniť britským zákonodarcom odobriť tzv. rozvodovú dohodu. Nie je však jasné, či tieto zmeny váhajúcich britských poslancov presvedčia, aby za ňu aj zahlasovali. Ak sa tak nestane, hrozí scenár "tvrdého brexitu" alebo krátky odklad vystúpenia z EÚ.