Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Salmonela v Česku
22. 5. 2019
Do Česka sa zhruba od polovice apríla dostalo 16 ton poľského hydinového mäso so salmonelou, odpovedal dnes na otázku ČTK hovorca Štátnej veterinárnej správy (SVS) Petr Vorlíček. Zrejme sa všetko zjedlo, pretože výsledky testov dostali veterinári až po dátume spotreby mäsa.
Správa poskytla ČTK zoznam miest, kam bolo mäso určené. Všetkých 12 príjemcov týchto zásielok, medzi ktorými je napríklad sklad reťazca Albert alebo jeden z veľkých distribútorov Bidfood, musia teraz pred uvoľnením ďalších poľských zásielok na trh nechať hydinové mäso preveriť na salmonelu. Prikazujú im to individuálne veterinárne opatrenia, ktoré správa pre každého príjemcu vypísala, alebo teraz vypíše. Vyjadrenie firiem ČTK zisťuje. Veterinári pred dohováraním s ministerstvom poľnohospodárstva o zavádzaní individuálnych mimoriadnych opatrení informovali prakticky každý týždeň o zisteniach poľského mäsa sa salmonelou. Teraz zverejnili nálezy spätne za posledný zhruba mesiac. V 11 prípadoch išlo o kuracie mäso, v jednom o morčacie. Medzi príjemcami je okrem iných Michal Kurtin, ktorého firma už skôr prijala poľské mäso z dávky, v ktorej bola zistená salmonela. Podobne v apríli mierilo mäso sa salmonelou do skladu Bidfoodu. Mäso zo salmonelovej šarže sa aj tento rok dostalo do skladu firmy Made Group, ktorá však absolútnu väčšinu vrátila späť poľskému dodávateľovi skôr, než boli známe výsledky testov.
Pre brexit presúvajú finančné spoločnosti svoje pobočky do Dublinu
20. 5. 2019
Rokovania o brexite zatraktívnili Dublin pre finančné spoločnosti, akými sú napríklad banky či investičné spoločnosti. Tie už začali presúvať svoje kancelárie, zamestnancov, ale aj svoje európske sídla do írskej metropoly. Potvrdzuje to prieskum londýnskeho think tanku New Financial.
"Pre brexit je určite Írsko atraktívne z hľadiska pracovných miest a podnikania. V oblasti finančných služieb je Dublin zatiaľ víťazom, pokiaľ ide o premiestňovanie v dôsledku brexitu," skonštatoval pre TASR špecialista think tanku New Financial na kapitálové trhy a brexit Panagiotis Asimakopoulos. Prieskum think tanku ukázal, že približne už 100 finančných spoločností presunulo svoju časť biznisu z Británie do Dublinu pre brexit, pričom celkovo 30 percent zo všetkých firiem presunulo časť podnikania z Británie do ostatných krajín Európskej únie. "Zo 100 firiem až 86 presunulo svoj európsky hub do Dublinu. Ten doteraz prilákal mnoho správcovských spoločností, investičných a hedžových fondov, kapitálových spoločností a v menšej miere aj poisťovne," priblížil Asimakopoulos. V závislosti od budúceho nastavenia regulačných požiadaviek v oblasti finančných služieb sa podľa jeho slov môže postupne zvyšovať majetok, prevádzky a počet zamestnancov, ako sa budú firmy presúvať a budú mať záujem pokračovať v poskytovaní služieb svojim klientom.
Paneláky v Česku idú na dračku, stoja menej
17. 5. 2019
Keď tesne po novembri 1989 zavítal na pražské sídlisko Južné Mesto vtedajší prezident Václav Havel, označil tamojšie byty za „králikárne“, čo vyvolalo značne negatívne reakcie. Čas ukazuje, že ich éra sa ani po 30 rokoch zďaleka neskončila. Mnoho panelákových bytov sa kompletne zrekonštruovalo, revitalizáciou prešli celé domy. Realitní makléri tvrdia, že o panelákové byty je veľký záujem, ktorý prevyšuje ich ponuku.
Hlavným dôvodom je cena. Je výrazne nižšia v porovnaní nielen s bytmi v novostavbách, ale aj v staršej tehlovej zástavbe. Podľa realitnej kancelárie RE/MAX G8 Reality stál vlani štvorcový meter v panelovom dome v priemere 64-tisíc korún (2 500 eur). To je o 13-tisíc korún (500 eur) menej ako v starých tehlových budovách. A za štvorcový meter v novostavbe si kupujúci priplatia 37-tisíc korún (1 440 eur). V dlhšom časovom horizonte je vývoj cien panelových domov obdobný ako pri novostavbách. Zvyšujú sa. Len za posledné tri roky sa ceny podľa RE/MAX G8 Reality zvýšili o viac ako tretinu. „V posledných 10 rokoch je nárast cien v Prahe ročne medzi 10 až 12 percentami,“ spresňuje Tereza Vrzáková z RE/MAX G8 Reality.
Z každého bruselského eura ostane v ekonomike 67 centov
15. 5. 2019
Keby Slovensko použilo všetky eurofondy, ktoré k nám tento rok pritečú, mohli by sme „zadarmo“ prevádzkovať ministerstvo obrany. To totiž minie približne 1,67 miliardy eur, čo je aj výška eurofondov rozpočtovaných na rok 2019. Na budúci rok k nám Brusel pošle až 2,82 miliardy eur. Za to by sa dal zaplatiť všetok textil dovezený na Slovensko v priebehu jedného roka a ešte by niekoľko stoviek miliónov ostalo navyše. Prípadne by každý pracujúci mohol dostať jednu priemernú mzdu navyše.
Analytická štúdia a sprievodný komentár Národnej banky o benefitoch eurofondov z apríla 2017 odhadujú, že približne dve tretiny z hodnoty eurofondov sa premietne aj do tvorby HDP. „Z jedného eura EÚ zdrojov do tvorby HDP premietne 59 centov a ďalších osem centov vytvoreného HDP predstavuje efekt prínosu zahraničia,“ píšu analytici Úseku pre menu, štatistiku a výskum z NBS. Zvyšok sa zaknihuje ako medzispotreba či dovoz tovarov potrebných na uspokojenie zvýšeného dopytu.