Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dvojaká kvalita potravín je v poriadku, rozhodli politici EÚ
3. 4. 2019
Po včerajšom súhlase príslušného výboru europarlamentu je takmer na konci snaha presadiť, aby sa skončil predaj rovnako označených potravín či výrobkov s neodôvodneným rôznym zložením v rôznych krajinách EÚ. Členské štáty s kompromisnou podobou nových pravidiel ochrany spotrebiteľa v Únii, ktoré napríklad posilňujú aj ich práva pri nakupovaní na internete či výrazne zvyšujú prípadné pokuty, predbežne veľkou väčšinou súhlasili už na konci marca.
Teraz členské krajiny musia vec formálne potvrdiť a text, ktorý by sa tak už nemal meniť, ešte čaká záverečné schválenie v pléne europarlamentu. To by sa malo odohrať na poslednej schôdzi existujúceho zloženia EP 16. apríla v Štrasburgu. Členské krajiny budú mať dva roky na to, aby novinku, ktorá má aj sťažiť život agresívnym podomovým predajcom, zaviedli do svojej legislatívy.
Eurozóna je takpovediac na dne
1. 4. 2019
V svojich komentároch v poslednom období som spomínal, že Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne odloží zvyšovanie sadzieb, a to napriek tomu, že prvotný plán bol zvyšovať sadzby v lete 2019 a následne aj koncom roka.
Zhoršené výsledky a pokračujúce negatívne makroekonomické dáta so stále horšími prognózami dnes ďalej zvýšenie sadzieb znovu odďaľujú. Prezident ECB Mario Draghi spomenul, že ECB spraví všetko pre podporu ekonomiky a stabilitu a že má dostatok nástrojov na efektívnu stimuláciu ekonomiky. Po pokračujúcich negatívnych číslach, najmä z hľadiska HDP a inflácie, je tu skutočne čas na činy. Zvyšovanie sadzieb by sa tým pádom mohlo odložiť. ECB znížila odhad tohtoročného rastu ekonomiky v eurozóne na 1,1 percenta z očakávaných 1,7 percenta. Inflácia je stále na nízkych úrovniach a preto sa popri programe TLTRO, ktorý ECB má v pláne zaviesť, pravdepodobne opäť spustí aj kvantitatívne uvoľňovanie (QE) ako určitý stimul ekonomiky spolu s nízkymi sadzbami. Pokiaľ by bola inflácia konečne vyššia, čiže v blízkosti dlhodobého cieľa pri 2 percentách, až vtedy by sa mohlo začať so zvyšovaním sadzieb (tento fakt spomínala aj Merkelová).
ECB začína pochybovať nad svojou vlastnou politikou
28. 3. 2019
Na konferencii ECB vo Frankfurte v stredu ráno Mario Draghi oznámil, že guvernéri centrálnej banky začínajú mať veľké obavy z toho, že negatívne sadzby v EU nepriniesli požadované účinky a na druhej strane viedli k poklesu marží u väčšiny európskych bánk.
Čistý úrokový diferenciál je totiž v EU pre komerčné banky veľmi nízky – banky platia 0.4 percenta ročne za nadbytočné rezervy v ECB a úroky, ktoré si účtujú na strane pôžičiek sú vďaka rekordne nízkym sadzbám tiež minimálne. Banky preto zápasia s naozaj ťažkou situáciou. Doteraz ECB obhajovala negatívne úrokové sadzby ako podporné pre infláciu a ekonomiku – ako však vidíme z posledných dát z EU, aj ekonomika, aj inflácia začali v posledných kvartáloch výrazne klesať. Pre investorov to môžu byť znaky toho, že ani samotná centrálna banka už si nie je istá svojou vlastnou politikou, čo neznačí nič pozitívne do budúcna. ECB počas marcového zasadnutia znížila odhady rastu ekonomiky, aj inflácie, pričom Draghi a spol. potvrdili, že sadzby tento rok hore nepôjdu. V roku 2018 ešte ECB vehementne tvrdila, že po lete 2019 zvýši sadzby. Trh však aktuálne čaká jedno zníženie sadzieb v EU (podľa derivátových kontraktov), čo by bankám ešte viac znížilo ich marže.
Britániu zrejme čaká v prípade tvrdého brexitu recesia
27. 3. 2019
Tvrdý brexit môže stiahnuť Britániu do recesie, varoval šéf jednej z najväčších investičných skupín na svete Blackstone Steve Schwarzman. Britániu zrejme čaká recesia, ak opustí Európsku úniu bez dohody, povedal Schwarzman v sobotu (23. 3.) v Pekingu na konferencii China Development Forum.
Európski lídri varovali Londýn, že má poslednú šancu na usporiadaný odchod s dohodou. Brusel ponúkol odklad brexitu do 22. mája, ak britskí poslanci schvália dohodu vyjednanú premiérkou Theresou Mayovou. Parlament ju už dvakrát drvivou väčšinou odmietol. Ak dohodu opäť odmietnu, Británia by mala opustiť EÚ bez dohody 12. apríla. „Myslím si, že tvrdý brexit zasiahne Britániu skutočne veľmi tvrdo. Myslím si, že upadne do recesie a že príde k reálnej korekcii hodnoty meny a aktív," povedal Schwarzman. Dodal, že zatiaľ to vyzerá, že Briti na také niečo nie sú pripravení. "A neviem, či to občania skutočne chcú, ak by mali šancu hlasovať o tom v porovnaní s inými alternatívami."