Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európski výrobcovia ocele sú pod tlakom
17. 7. 2019
Po zotavení z posledných rokov hrozí európskemu oceliarstvu recesia. Zatiaľ čo konkurencia v Indii a ďalších rýchlo rastúcich ekonomikách ide od jedného rekordu k druhému, objemy zákaziek v Európe klesajú. Zároveň rastie cena železnej rudy, najdôležitejšej suroviny pri výrobe ocele. Spoločne s veľkou ponukou na globálnom trhu s oceľou vzniká pre európskych výrobcov nebezpečná kombinácia nepriaznivých faktorov, upozornil v pondelok nemecký ekonomický denník Handelsblatt.
Ostravská oceliareň zo skupiny Liberty Steel dnes oznámila, že dočasne zníži výrobu ocele o 20 percent. Firma svoj krok zdôvodňuje rastom cien surovín i povoleniek CO2 a tiež dovozom ocele z krajín mimo Európskej únie, ktorý považuje za neférový. "Nastal pokles dopytu v automobilovom priemysle a strojárstve, čo pociťujeme aj my," povedal nemeckému denníku k problému odvetvia konateľ oceliarskeho holdingu Georgsmarienhütte Frank Koch. "Potom, čo v prvom polroku boli citeľné najmä vplyvy skúšobného procesu WLTP (celosvetového štandardu pre testovanie spotreby a emisií), pozorujeme teraz všeobecne oslabenie konjunktúry v Číne," hovorí Koch. Tiež prechod k e-mobilite podľa neho vyvoláva neistotu.
V Rakúsku nemá na niektorých pozíciách kto pracovať
15. 7. 2019
Turistické a rekreačné zariadenia v Rakúsku úporne hľadajú viacerých odborníkov. Napríklad v máji potrebovali 2417 kuchárov, hoci na úradoch práce ich bolo prihlásených 2207. V Štajersku bola situácia ešte vyrovnaná.
Hľadali 267 kuchárov a na úrade práce ich bolo prihlásených 275. V Tirolsku registrovali 139 kuchárov, ale hľadali ich 346. V Salzburgu bol pomer 383 prihlásených na 256 voľných miest, vo Vorarlbersku išlo o pomer 63 k 135. V krajine sa prejavuje aj nedostatok výčapníkov. Čím ďalej sa ide od Viedne na západ, tým väčší je rozdiel medzi hľadanými odborníkmi a ľuďmi vhodnými na obsadenie voľných pracovných pozícií. V prípade hľadania lekárov je situácia dokonca horšia než s kuchármi. V krajine hľadajú aj odborníkov na justičnú ochranu. Potrebujú ich 80, ale k dispozícii je ich len 11. Dramatický je aj nedostatok stolárov a opravárov poľnohospodárskych strojov. Chýbajú aj chyžné, zámočníci, inštalatéri a sústružníci.
Letecký sektor v Británii by mohol čeliť vážnym problémom po tvrdom brexite
12. 7. 2019
Britský letecký sektor by mohol v strednodobom časovom horizonte čeliť vážnym problémom s prerušením letov, ak Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu (EÚ) bez dohody.
Upozornil na to generálny riaditeľ írskej leteckej spoločnosti Ryanair Michael O'Leary. „Existujú opatrenia, ktoré sa zavádzajú ako v Európe, tak aj v Spojenom kráľovstve, aby sa zabránilo rozsiahlemu prerušeniu (leteckej premávky) počas prvých deviatich alebo 12 mesiacov po brexite. Ale ak dôjde k tzv. tvrdému brexitu bez dohody, môže dôjsť k vážnemu narušeniu,“ povedal O'Leary novinárom v Bruseli. „Stále dúfame, že v Spojenom kráľovstve prevládne nejaký druh zdravého rozumu, aj keď v súčasnosti je ho tam málo,“ dodal.
Novú grécku vládu trhy privítali skepticky
10. 7. 2019
Grécko má aj naďalej pokračovať v reformnom úsilí. Takýto odkaz poslali novej vláde nielen finančné trhy, ale aj predseda Euroskupiny Mário Centeno. „Musíme dodržať naše záväzky. Je to jediný spôsob, ako získať dôveryhodnosť,“ reagoval na čísla šéf eurogrupy. „Ak ich porušíme, ako prvá utrpí dôveryhodnosť, čoho výsledkom bude strata dôvery, investícií a napokon aj rastu,“ varoval Centeno.
Júnová hĺbková revízia gréckej rozpočtovej politiky vychádzajúca z jarnej prognózy Európskej komisie ukázala rozdiely medzi fiškálnymi plánmi Bruselu a Atén. Ešte bývalá vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa predpokladala, že tento rok dosiahne rozpočet bez započítania nákladov na obsluhu dlhu prebytok vo výške 4,1 percenta HDP. Brusel však vidí primárny prebytok len na úrovni 3,6 percenta HDP.