Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ďalšia rana pre britský automobilový priemysel
7. 6. 2019
Americká automobilka Ford v septembri 2020 zatvorí svoj závod na výrobu motorov v Bridgende na juhu Walesu. Zasadí tak ďalšiu ranu britskému automobilovému priemyslu, ktorý príde zhruba o 1700 pracovných miest. Informoval o tom vo štvrtok odborový zväz.
Ford robí škrty na viacerých trhoch, aby dostal z červených čísiel stratové prevádzky. Automobilka opakovane varovala britskú vládu, že je potrebné udržať voľný obchod s Európskou úniou aj po brexite. Podmienky vystúpenia Spojeného kráľovstva z bloku však stále zostávajú nejasné. Závod v Bridgende sa vlani podieľal približne 20 percentmi na výrobe automobilových motorov v Británii. Ale jeho kontrakt na dodávky pre Jaguar Land Rover sa končí v septembri 2020, čo by znamenalo, že závod vo Walese by vyrábal len benzínové motory na export. Ford prevádzkuje dve továrne v Británii na výrobu motorov, ktoré vyváža do Nemecka, Turecka, Spojených štátov a inde. Ak by Británia opustila Úniu bez dohody, mohlo by dôjsť k oneskoreniam dodávok a ďalším nákladom po zavedení hraničných kontrol a ciel.
Reťazce hromadne upúšťajú od plastov
5. 6. 2019
Vláda len nedávno oznámila, že jednorazové plasty zakáže o pol roka skôr než zvyšné štáty Európskej únie. Kým pre tie začne platiť zákaz až v lete 2021, u nás je prelomovým 1. január 2021. Tento dátum sa však niektorým podnikateľom nepozdáva. Tvrdia, že Slováci sa dovtedy nedokážu prispôsobiť životu bez slamiek či riadov na jedno použitie.
Na druhej strane však stojí široká skupina podnikateľov z rôznych sektorov, ktorí sú v tomto smere ambicióznejší ako vláda a k opatreniam pristupujú skôr, než im to nariadi protiplastové opatrenie z dielne envirorezortu. Začiatkom júna sa k nim pridal napríklad aj Kaufland, ktorý mal pôvodne zámer zbaviť sa jednorazových plastov do konca tohto roka. Nemecký reťazec sa rozhodol plastové riady a slamky nahradiť drevenými a papierovými alternatívami. Podľa jeho hovorkyne Lucie Langovej je tento krok súčasťou ich dlhodobej stratégie boja proti plastom, no podarilo sa im ho dosiahnuť v polročnom predstihu.
Európa bojuje s drahými bytmi
3. 6. 2019
Európa bojuje s bytovou krízou a jej metropoly navrhujú riešenie od vyvlastňovania až po obmedzenie Airbnb. Ceny bytov v európskych veľkomestách totiž stúpajú na historické maximá a ťahajú so sebou výšky nájmov. Bývanie je tak stále menej dostupné.
"Ide o jednu z najväčších obáv ľudí naprieč Európou, s ktorými hovorím," uviedol na Twitteri sociálnodemokratický kandidát na predsedu Európskej komisie Frans Timmermans. Dôvody krízy sa naprieč európskymi mestami líšia, napriek tomu možno pozorovať dva výrazné spoločné menovatele - ekonomický boom po kríze z roku 2008 a intenzívny turizmus spojený s obľúbenosťou platforiem typu Airbnb. S bytovú krízou sa potýka aj česká metropola Praha, ktorej nové vedenie označilo riešenie problému za prioritu. Pražská koalícia navrhuje napríklad daňové zľavy pre ľudí, ktorí byty prenajímajú. Vedenie mesta chce tiež zrýchliť dĺžku stavebných konaní, odblokovať takzvané brownfieldy alebo podporiť družstevnú výstavbu. Na západ od Česka sa však objavujú aj oveľa radikálnejšie riešenia.
V Británii sa rúca autopriemysel
31. 5. 2019
Výroba osobných áut v Británii sa minulý mesiac prepadla najviac od globálnej finančnej krízy, pretože továrne obmedzili produkciu kvôli očakávanému odchodu Británie z Európskej únie, ktorý sa nakoniec nekonal. Celková výroba klesla o 44,5 percenta na 70 971 vozidiel. Pokles bol najvyšší od roku 2009, kedy Británia mierila do recesie. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil zväz výrobcov a predajcov áut SMMT.
Podľa britského spravodajského portálu Guardian zaznamenali výrazný pokles automobilky Jaguar Land Rover, BMW a Peugeot. Automobilky minulý mesiac uzavreli svoje výrobné závody, aby sa vyhli riziku narušenia dodávateľského reťazca v prípade chaotického brexitu bez dohody 29. marca, čo bol pôvodný termín odchodu Británie z EÚ. Termín brexitu bol nakoniec posunutý na 31. októbra, avšak rozhodnutie prišlo neskoro na to, aby automobilky mohli zmeniť svoje pôvodné plány. To podľa SMMT spôsobilo zrútenie výroby. Pokles potom zhoršilo ešte globálne obchodné napätie. Generálny riaditeľ SMMT Mike Hawes vo vyhlásení uviedol, že čísla ukazujú, aký obrovský dopad už mala neistota okolo brexitu na automobilový priemysel, a to ako na podniky tak na zamestnancov. Dlhodobá neistota už podľa neho spôsobila obrovské škody a strach z odchodu z európskeho bloku bez dohody, ktorý zabrzdil celý proces, spôsobil zastavenie investícií, stratu pracovných miest a ohrozuje povesť krajiny.