Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske prístavy sa bránia voči dlhším kontajnerovým lodiam
4. 8. 2019
Európske prístavy zaujali spoločný postoj proti čoraz väčším kontajnerovým lodiam a ako nástroj použili kartelovú dohodu. „Väčšie lode potrebujú vysoké dodatočné náklady na infraštruktúru prístavov," uviedol Gunther Bonz, prezident podnikateľského združenia Prístavy Hamburg (UVHH). Tieto investície by sa museli financovať z prostriedkov daňových poplatníkov. Súčasné prehlbovanie koryta rieky Labe bude stáť približne 780 miliónov eur.
Terajšie kontajnerové lode sú dlhé do 400 metrov, široké 68 metrov a s ponorom 16,50 metra. Zmestí sa na ne 23-tisíc kontajnerov štandardných rozmerov (TMU). Na týchto rozmeroch kontajnerových lodí by sa nemalo podľa kartelovej dohody nič meniť ani v budúcnosti. Vedenia prístavov sa obávajú, že prevádzkovatelia námorných dopravných spoločností pripravujú výrobu kontajnerových lodí, ktorých dĺžka by mala dosiahnuť 460 metrov a šírka 68 metrov. Mali by odviezť 30-tisíc kontajnerov TMU. Štúdie na takéto plavidlá sú už známe. „A keď takáto štúdie existuje, potom sa lode začnú onedlho aj stavať," povedal Bonz. Na svete sú tri veľké združenia námorných prepravcov. Spolupracujú pri využití svojich prepravných kapacít. Na to potrebujú súhlas hlavných protikartelových úradov v Spojených štátoch, Európe a v Číne. Súčasné povolenia pre námorné dopravné spoločnosti v EÚ skončia platnosť v marci 2020. Bonz je aj šéfom združenia európskych prístavov Feport. Prevádzkovatelia takmer 400 európskych prístavných terminálov v tejto súvislosti vypracovali pre EÚ viaceré požiadavky. Najdôležitejšou je, že v budúcnosti nesmie do európskeho prístavu vplávať nijaká loď, ktorá bude dlhšia, než uvádzajú súčasné predpisy. Spojené štáty na túto cestu už nastúpili. Stanovili dĺžku lodí, ktoré vpustia do svojich prístavov.
Británia zvyšuje financie na tvrdý brexit
2. 8. 2019
Británia urýchľuje prípravy na odchod z Európskej únie bez dohody, súčasťou čoho je aj vyčlenenie ďalších vyše 2 miliárd libier na opatrenia spojené s tvrdým brexitom. Ďalšie financie plánuje použiť na zvýšenie zásob liekov, prijatie väčšieho počtu colných úradníkov či zafinancovanie jednej z najväčších informačných kampaní za posledné desaťročia.
Britský premiér Boris Johnson prisľúbil, že ak Brusel nebude ochotný pristúpiť na novú brexitovú dohodu, je pripravený koncom októbra opustiť EÚ bez dohody. Minister financií Sajid Javid v tejto súvislosti informoval, že vláda plánuje posilniť pasové oddelenia, zaškoliť nových colných úradníkov a skvalitniť infraštruktúru v okolí prístavov. Investori varujú, že prípadný odchod Británie z EÚ bez dohody ovplyvní vývoj svetovej ekonomiky, stlačí Britániu do recesie, otrasie finančnými trhmi a výrazne oslabí pozíciu Londýna ako popredného medzinárodného finančného centra. Podľa stúpencov brexitu však odporcovia odchodu z EÚ preháňajú. Počítajú s určitými ťažkosťami, ktoré však podľa nich budú iba dočasné a v dlhodobom meradle bude na tom Británia podstatne lepšie, než keby v EÚ zostala. Dodatočné financie predstavujú 2,1 miliardy libier (2,29 miliardy eur). Z nich podľa agentúry Reuters 1,1 miliardy vyčlení vláda ihneď, ďalšiu miliardu budú môcť využiť jednotlivé vládne inštitúcie, ako aj úrady v Škótsku, Severnom Írsku a vo Walese neskôr podľa situácie.
Ekonomická nálada eurozóny sa zhoršuje
30. 7. 2019
Ekonomická nálada v eurozóne sa v júli podľa predpokladov ďalej zhoršila. Optimizmus sa vytráca z priemyslu, služieb, maloobchodu aj stavebníctva. Poklesla tiež inflačných očakávaní medzi spoločnosťami aj spotrebiteľmi. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Európska komisia.
Index ekonomickej nálady v 19 krajinách platiacich eurom klesol v júli na 102,7 bodu zo 103,3 bodu v júni a 105,2 bodu v máji. Z tohto trendu je zrejmé očakávanie hospodárskeho spomalenia. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters predpovedali zhoršenie na 102,6 bodu. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi minulý týždeň naznačil uvoľňovanie menovej politiky pri oslabovanie hospodárskeho rastu a naznačil dokonca prehodnotenie inflačného cieľa ECB. Predstavitelia banky povedali agentúre Reuters, že zníženie úrokových sadzieb v septembri sa zdá byť isté, pravdepodobné sú tiež nákupy dlhopisov.
Tvrdý brexit ohrozuje existenciu britského automobilového priemyslu
29. 7. 2019
Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Tvrdý brexit ohrozuje výrobu áut vo Veľkej Británii, varoval v piatok (26. 7.) nového premiéra Borisa Johnsona britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT.
Odchod krajiny z Európskej únie (EÚ) bez dohody predstavuje pre britský automobilový priemysel existenčné nebezpečenstvo a riziko pre výrobu áut v Británii, uviedol SMMT. Johnson, ktorý tento týždeň zasadol do premiérskeho kresla, zintenzívňuje prípravy na neriadený brexit, aj keď podľa vlastných slov dúfa v dosiahnutie dohody s EÚ. „Sme vysoko integrovaní s Európou a brexit bez dohody bude mať za následok vysoké colné náklady a rozvrat, čo ohrozí produkciu, a tiež ešte viac zníži dôveru investorov v Britániu,“ uviedol v liste Johnsonovi šéf SMMT Mike Hawes. „Brexit bez dohody predstavuje existenčné ohrozenie nášho odvetvia.“ Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Nové clá a byrokracia by narušili ich logistické a produkčné reťazce. Zástancovia brexitu tvrdia, že Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, a ktoré do Británie vyváža stovky tisíc áut ročne, urobí všetko preto, aby tento obchod ochránilo.